Zdravíčko... :)
Ta zas dajak sa stalo, že v robote píšem blog, lebo veď aj tak je tento týždeň celý pokazený, keď som v podstate nič závratné nerobila, iba som prekladala dačo, ani neviem moc, že čo, no ale šak o tom potom... Proste piatok poobede v robote... najlepší čas a miesto na písanie :D
Vo vlne rozlúčok sa pokračovalo asi len dva dni na to, keď odchádzala Isis, naša mikroslečna z Hong Kongu, zatiaľ som o Hong Kong ľuďoch písala len ako o Hong Kong ľuďoch, lebo veď furt boli spolu, všetko spolu robili, tak nám proste pripadali ako jedno teleso :D Ale Isis odchádzala samostatne, tak sme jej urobili rozlúčku... Tá bola taká potichšia, ale tak po Michelovej rozlúčke ešte dlho budú rozlúčky potichšie :D no ale tak aspoň sa hodila k Isis... :) Hneď na druhý deň sme urobili rozlúčku pre Egypťanky, no chúďatá, naspäť do Káhiry, do toho bordelu... a to ani nevieme, že či už sú tam, naposledy sa ozvali predvčerom a to boli ešte v Bombaji, na ceste na letisko, odkiaľ mali najprv letieť do Turecka, ževraj odtiaľ sa dá zohnať let do Káhiry... No tak ani nevieme, že čo je s nimi, v každom prípade, dievčatá nám chýbajú a Mai stále počujem, ako hovorí: Egypt je najlepšia krajina na svete, fakt, najlepšia :D
Veď aj preto sme vystrojili karaoke rozlúčkovú párty pre Mikka (fínsky chalan, čo nahradil Josie v jej firme), ktorý chudák musel ísť naspäť do Fínska dať si zmeniť víza, lebo tu došiel na pracovné víza, ale jeho firma nespĺňa podmienky, ktoré sa pri pracovných vízach vyžadujú a tak sme sa teda lúčili aj s Mikkom, hoci teda ten sa určite vráti, ale prečo nepokračovať, keď sme už teda v takom rozlúčkovom kole... No a to bliakanie bolo zjavne neznesiteľné pre nášho suseda, ktorý sa došiel sťažovať, ale tak aspoň že na nás nezavolal policajtov...
A aj včera sme sa lúčili, aj keď len tak akože, lebo vlastne sme sa zišli takto v jednom podniku na jedno pivko, keď tu zrazu Francúz David hovorí, že ide zajtra domov, lebo musí požiadať o nové víza, lebo mu končí platnosť starých a tu je to moc komplikované to vybaviť a dakedy ťa aj pošlú domov... na tvoje náklady... :D Tak sme sa aj s Davidom rozlúčili, aj keď príde naspäť, teda dúfam ;)
A dnes sme sa v robote lúčili s kolegom, čo dostal robotu v Katare, tak tam zajtra ide, no ale to bola dosť iná rozlúčková párty.. trvala tak asi 30 minút, mali sme tortu, samosu, trochu koly a banánové chipsy, všetko sa za 30 minút zjedlo, povedalo sa pár slov, odovzdal sa darček, na ktorý sme sa všetci poskladali a konec... Naspäť do roboty... teda viac menej k písaniu blogu, ale šak možno ešte dačo v tej robote dnes urobím... tak tak nejak s tými rozlúčkami, ani neviem, kto bude odchádzať nabudúce, ale dúfam, že to nebude veľmi skoro, mohli by sme pre zmenu urobiť nejakú uvítaciu párty alebo čo... Veď jasné, keď sa Mikko vráti, urobíme ďalšie karaoke :D
Minulý týždeň v stredu oslavovala India deň republiky a tak sme mali v robote voľno! Aspoň raz teda... :D A s kolegami sme si naplánovali výlet do vodného parku. Keď som to celá nadšená oznamovala svojim spolubývajúcim, mi hovorili, si si istá? Ja by som na tobogány v Indii nešla, hovorila mi Svea... Nuž ale ja som odvážna :) a tak som teda s kolegami do toho vodného parku šla. A náhodou, bol to super vodný park, mali kopec zaujímavých tobogánov, aj bazén s umelými vlnami, aj Rain Dance, to je také, že si v miestnosti, tam hrá hudba a prší :D Aj voda bola úplne čistá, mali tam aj tie gumené kolesá na ktorých sa dá jazdiť na niektorých tobogánoch... Tak som sa vyšantila, no... Inak ale musela som si požičať indickú verziu dámskych plaviek, akože toto neni Goa, tuna sa nesmie chodiť v tankinách... Takže plavky tu vyzerajú takto: dlhé nohavice a tričko s krátkym rukávom, všetko ušité z plavkovinovej látky, inak by sa to na tom tobogáne nešmýkalo, no.. trochu nepohodlné, ale dalo sa to zniesť... A keďže som tam bola jediná neIndka, tak som sa proste musela prispôsobiť. V každom prípade, tento vodný park ešte navštívim, treba trochu vzrúša do života, nie? :D
V robote ide život pomaly, ale keď Vám príde v celku pozitívna odpoveď na Váš promo e-mail, tak zrazu je čo robiť... Preložiť, poslať šéfovi, počkať na odpoveď, preložiť, poslať naspäť... No lenže prekladať hindskú angličtinu, to nie je nič moc teda... Tak najprv pol hodiny špekulovať, že čo tým vlastne ten môj šéf myslí, potom zistiť, že teda tie odpovede sú odpovede, ale veľa informácií neobsahujú :D no a nakoniec pol hodiny špekulovať nad tým, že ako to pekne povedať po slovensky, aby si teda firma myslela, že akí sme profesionálni :D No ale horšie je, keď firma pošle, že chce kužeľové kohúty s neviem akou prírubou a ešte s nejakým nadstavcom, či čo.. a toto preložiť do angličtiny, no tak to je akože úplný koniec, moji drahí... Veď aj len koľko mi trvalo zistiť, že industrial valves sa po slovensky povie priemyselné armatúry... No kto by to bol povedal? No a teraz, keď už som si myslela, že poznám asi všetky armatúry aké sú, mi zas príde e-mail s požiadavkou niečoho, čo si ani predstaviť neviem, len viem, že cez to pôjde ropa... :D Akože aspoň ma vie v tej robote furt niečo prekvapiť :) Ešte dobre, že sa drahý šéf rozhodol, že mám začať na slovensku, lebo ak by som toto mala prekladať zo španielčiny a do španielčiny, tak by som si asi všetky vlasy vytrhala :D Joj, ešte dobre, že za chvíľu tu budem mať na španielske preklady Mariu z Columbie :)
Som sa minulý týždeň presťahovala... z izby do izby :D Takže už nebývam s čínskou dievčinou, čo nikdy nevychádza z izby, ale bývam s Maite z Uruguaja... zase :) Asger išiel na 2 týždne cestovať po severe Indie, keď sa vráti, tak zostane len pár dní a pôjde domov do Dánska, tak som obsadila jeho miesto. A som strašne rada, že som sa presťahovala, aj keď mi to teda dalo kopec práce (človek by neveril, že toľko vecí potrebuje k životu :D) ale teraz mám mäkšiu posteľ a v tej izbe je príjemné prítmie a v noci tma ako v rohu :) takže mám konečne vysoko kvalitetny spánok :) A navyše nemám podivnú spolubývajúcu, čo si nevie za sebou ani záchod umyť a vlasy, čo jej vypadnú pri česaní dáva do umývadla, ktoré sa mi len nedávno podarilo odopchať... hlavne, že každý deň sa zavrie do jedinej kúpeľne s teplou vodou tak na hodinu, lebo si perie... Tak som rada, že už sa tým nemusím zaoberať a pre mňa za mňa, nech si nechá všetko prachom zapadnúť... no...
Tento týždeň sme boli v kine. Na 127 hodín, ktorý je u nás v kinách od 3. februára a tu ho dávajú už dva týždne. Fakt dobrý film, ale nie veľmi pekný...ale o tom som nechcela. Kinosála ako v bežnom multikine v bežnom nákupnom centre, pop corn, kola, nachos, no ako keby som bola v BB v kine v Shopping centre Európa. A tak si sadnem a čakám a zrazu začne hrať indická hymna :D celkom šok, pred každým filmom v kine hrať hymnu, to som ešte nikde nepočula... A koľko huhuhu bolo kvôli jednému zákonu o hymne na školách u nás na Slovensku :D Tak si predstavme to huhuhu keby niekto chcel presadiť indické zvyklosti v našich kinách :D hehehe... Potom začal film, a tak asi v polovici sa zapálili svetlá a film vypli... Ja kukám, to čo je? A potom mi Rafa hovorí, že v Indii je cez film prestávka :D Cik pauza :D no, tak aj indické kino je plné prekvapení, som si myslela, že keď vyzerá ako každé iné... Nuž ale asi som si už mala dávno zvyknúť na to, že tu sa veci jednoducho robia inak, no... :)
Suché dni :D Tak aj takú vec tu majú... a znamená to, že nikde nikde nikde vám nepredajú žiadny žiadny žiadny alkohol... akože, veď ono by to až tak nevadilo, keby sme my, Indie neznalí, vedeli dopredu, že má byť takýto deň a nezorganizovali rozlúčkovú akciu :D no... Tak tá bola pri kole a limonáde a čipsoch... :) Ale takýchto dní je len zopár v roku.. Sú to štátne sviatky ako Deň republiky a potom všetky výročia, čo sa týkajú Máhatmú Ghándhího... najbližší je snáď niekedy v máji... Ale teraz aspoň vieme, že niečo také je :D A na ďalší suchý deň budeme pripravení :D hehehe...
A včera som konečne dostala nový skúter... Honda Activa je super! Funguje jej aj tachometer, tak konečne viem, ako rýchlo jazdím, dnes som si to napríklad z roboty po diaľnici pálila šesťdesiatkou :D Kinetic by sa pri takej rýchlosti asi rozpadol :D A konečne mám aj oba späťáky a ukladací priestor pod sedadlom, ktoré je tak 7 krát pohodlnejšie...je síce drahšia, ale zjavne je bezpečnejšia a keďže za chvíľu budem voziť aj svoju novú kolegyňu z Columbie, bol to jednoznačne dobrý nápad... no a pre porovnanie :D môj prvý skúter od Sandeepa a moja nová Activa :)
Tak na dnes stačilo, deti, ide sa spať... :) zos láskou vaša ja... :D
Ta zas dajak sa stalo, že v robote píšem blog, lebo veď aj tak je tento týždeň celý pokazený, keď som v podstate nič závratné nerobila, iba som prekladala dačo, ani neviem moc, že čo, no ale šak o tom potom... Proste piatok poobede v robote... najlepší čas a miesto na písanie :D
Derrick
No a že sa zase toho stalo... Hlavne nejak sa pobrali ľudia, prvý s tým začal Derrick zo Singapuru. Derrick bol neaiesec stážista, býval s ostatnými stážistami z tej istej firmy, no a v ich byte sa konala jeho rozlúčková akcia... Aj sa trochu plakalo, ale to len preto, že nás Derrick mal všetkých tak strašne rád :). A akosi sme boli asi dosť hluční, keď o druhej, pol tretej na dvere klopú policajti... My skúsení vieme, že s nimi neradno, chalanov hneď zatknú, vezmú na stanicu a tam sa vyjednáva o tom, že koľko treba zaplatiť, no... A tak sme sa všetci schovali do izieb, pozhášali a Marlowe (Derrickova spolubývajúca z USA) im otvorila dvere, tváriac sa rozospato... A že, ako vám pomôžem? :D Tak policajti hučali do nej, že čo to za párty a aký hluk, kde sú všetci tí ľudia... a Marlowe že párty sa skončila, ja spím, ľudia odišli... No lenže šak jasné, že policajti sa nedali, ale Marlowe bola lepšia, slovnú bitku vyhrala oháňajúc sa právami a kadečím iným, len tak tak sa jej podarilo im zabrániť vojsť dnu a skontrolovať všetky izby, tu sa oháňala právami, súkromím a dokonca aj americkou ambasádou... A my ostatní sme sa báli smiať, že aby nás neodhalili... Tak takto sa skončil Derrickov posledný večer, po odchode policajtov sa už nikto neodvážil pustiť hudbu a tak sa celá partia potichu rozišla...
Michel
Ďalší na rade bol Michel, áno Michel je chalan :D a má francúzske meno, lebo je zo Švajčiarska a nebýva s nami, on tu nejak tak samostatne bol... No, tak jeho rozlúčka sa konala niekedy pred dvoma týždňami, a keďže Michel dostával v Indii Švajčiarsky plat, čo tu z neho robilo pekne bohatého parchanta :D, a je tak trochu megaloman, tak pivo tieklo potokom a pizze bolo toľko, že sme sa ohadzovať mohli, no fakt. To keď zazvonil pri dverách týpek z donášky, som otvorila dvere a kukám a tam 7 škatúľ pizze a nohy... Myslí veľkých škatúľ. Ani hlavu týpkovi vidno nebolo :D No inak akože, ani pizza tu neni to, čo inde, tak veď pizza na ktorú nedajú šunku ale kuracie mäso, namiesto oregana tam nakydajú masalu (zmes indického korenia, ktoré sa používa asi na všetko :D) a cesto pripomína babkin kysnutý koláč, na to teda my čudní Európania nie sme zvyknutí :D No, ale tak dá sa to zjesť, ak teda nemáš 7 rodinných pízz pre 12 ľudí, no... a k tomu čokoládovú tortu... Michel, megaloman... Jeho nikto v ničom neprekonal, keď išlo o nakupovanie, jedlo, pitie a tringelty... Tak akože raz som 10 minút vyjednávala s vodičom rikše, že nech zapne meter, že ešte neni tak neskoro, sa nakoniec podarilo, sme nasadli, sa odviezli, ešte ten vodič si aj správnu cenu povedal, tak mu drahý Michel zaplatil dvojnásobok. Tomu sa v angličtine hovorí Wasted Effort. A ešte k tomu moja premrhaná snaha... :D tak ale Michel je Michel, no... To neprekonáš :DVo vlne rozlúčok sa pokračovalo asi len dva dni na to, keď odchádzala Isis, naša mikroslečna z Hong Kongu, zatiaľ som o Hong Kong ľuďoch písala len ako o Hong Kong ľuďoch, lebo veď furt boli spolu, všetko spolu robili, tak nám proste pripadali ako jedno teleso :D Ale Isis odchádzala samostatne, tak sme jej urobili rozlúčku... Tá bola taká potichšia, ale tak po Michelovej rozlúčke ešte dlho budú rozlúčky potichšie :D no ale tak aspoň sa hodila k Isis... :) Hneď na druhý deň sme urobili rozlúčku pre Egypťanky, no chúďatá, naspäť do Káhiry, do toho bordelu... a to ani nevieme, že či už sú tam, naposledy sa ozvali predvčerom a to boli ešte v Bombaji, na ceste na letisko, odkiaľ mali najprv letieť do Turecka, ževraj odtiaľ sa dá zohnať let do Káhiry... No tak ani nevieme, že čo je s nimi, v každom prípade, dievčatá nám chýbajú a Mai stále počujem, ako hovorí: Egypt je najlepšia krajina na svete, fakt, najlepšia :D
Egypťanky a Hong Kong ľudia
Asi tak o ďalšie dva dni sme robili zas ďalšiu rozlúčku pre ďalších dvoch Hong Kong ľudí, Zeno a Vincenta... To až také tiché nebolo, lebo sme sa rozhodli, že je najlepší čas na karaoke, takže sa celkom dosť bliakalo, no... Ale bola sranda aspoň teda...Veď aj preto sme vystrojili karaoke rozlúčkovú párty pre Mikka (fínsky chalan, čo nahradil Josie v jej firme), ktorý chudák musel ísť naspäť do Fínska dať si zmeniť víza, lebo tu došiel na pracovné víza, ale jeho firma nespĺňa podmienky, ktoré sa pri pracovných vízach vyžadujú a tak sme sa teda lúčili aj s Mikkom, hoci teda ten sa určite vráti, ale prečo nepokračovať, keď sme už teda v takom rozlúčkovom kole... No a to bliakanie bolo zjavne neznesiteľné pre nášho suseda, ktorý sa došiel sťažovať, ale tak aspoň že na nás nezavolal policajtov...
A aj včera sme sa lúčili, aj keď len tak akože, lebo vlastne sme sa zišli takto v jednom podniku na jedno pivko, keď tu zrazu Francúz David hovorí, že ide zajtra domov, lebo musí požiadať o nové víza, lebo mu končí platnosť starých a tu je to moc komplikované to vybaviť a dakedy ťa aj pošlú domov... na tvoje náklady... :D Tak sme sa aj s Davidom rozlúčili, aj keď príde naspäť, teda dúfam ;)
A dnes sme sa v robote lúčili s kolegom, čo dostal robotu v Katare, tak tam zajtra ide, no ale to bola dosť iná rozlúčková párty.. trvala tak asi 30 minút, mali sme tortu, samosu, trochu koly a banánové chipsy, všetko sa za 30 minút zjedlo, povedalo sa pár slov, odovzdal sa darček, na ktorý sme sa všetci poskladali a konec... Naspäť do roboty... teda viac menej k písaniu blogu, ale šak možno ešte dačo v tej robote dnes urobím... tak tak nejak s tými rozlúčkami, ani neviem, kto bude odchádzať nabudúce, ale dúfam, že to nebude veľmi skoro, mohli by sme pre zmenu urobiť nejakú uvítaciu párty alebo čo... Veď jasné, keď sa Mikko vráti, urobíme ďalšie karaoke :D
Som sa minulý týždeň presťahovala... z izby do izby :D Takže už nebývam s čínskou dievčinou, čo nikdy nevychádza z izby, ale bývam s Maite z Uruguaja... zase :) Asger išiel na 2 týždne cestovať po severe Indie, keď sa vráti, tak zostane len pár dní a pôjde domov do Dánska, tak som obsadila jeho miesto. A som strašne rada, že som sa presťahovala, aj keď mi to teda dalo kopec práce (človek by neveril, že toľko vecí potrebuje k životu :D) ale teraz mám mäkšiu posteľ a v tej izbe je príjemné prítmie a v noci tma ako v rohu :) takže mám konečne vysoko kvalitetny spánok :) A navyše nemám podivnú spolubývajúcu, čo si nevie za sebou ani záchod umyť a vlasy, čo jej vypadnú pri česaní dáva do umývadla, ktoré sa mi len nedávno podarilo odopchať... hlavne, že každý deň sa zavrie do jedinej kúpeľne s teplou vodou tak na hodinu, lebo si perie... Tak som rada, že už sa tým nemusím zaoberať a pre mňa za mňa, nech si nechá všetko prachom zapadnúť... no...
Tento týždeň sme boli v kine. Na 127 hodín, ktorý je u nás v kinách od 3. februára a tu ho dávajú už dva týždne. Fakt dobrý film, ale nie veľmi pekný...ale o tom som nechcela. Kinosála ako v bežnom multikine v bežnom nákupnom centre, pop corn, kola, nachos, no ako keby som bola v BB v kine v Shopping centre Európa. A tak si sadnem a čakám a zrazu začne hrať indická hymna :D celkom šok, pred každým filmom v kine hrať hymnu, to som ešte nikde nepočula... A koľko huhuhu bolo kvôli jednému zákonu o hymne na školách u nás na Slovensku :D Tak si predstavme to huhuhu keby niekto chcel presadiť indické zvyklosti v našich kinách :D hehehe... Potom začal film, a tak asi v polovici sa zapálili svetlá a film vypli... Ja kukám, to čo je? A potom mi Rafa hovorí, že v Indii je cez film prestávka :D Cik pauza :D no, tak aj indické kino je plné prekvapení, som si myslela, že keď vyzerá ako každé iné... Nuž ale asi som si už mala dávno zvyknúť na to, že tu sa veci jednoducho robia inak, no... :)
Suché dni :D Tak aj takú vec tu majú... a znamená to, že nikde nikde nikde vám nepredajú žiadny žiadny žiadny alkohol... akože, veď ono by to až tak nevadilo, keby sme my, Indie neznalí, vedeli dopredu, že má byť takýto deň a nezorganizovali rozlúčkovú akciu :D no... Tak tá bola pri kole a limonáde a čipsoch... :) Ale takýchto dní je len zopár v roku.. Sú to štátne sviatky ako Deň republiky a potom všetky výročia, čo sa týkajú Máhatmú Ghándhího... najbližší je snáď niekedy v máji... Ale teraz aspoň vieme, že niečo také je :D A na ďalší suchý deň budeme pripravení :D hehehe...
A včera som konečne dostala nový skúter... Honda Activa je super! Funguje jej aj tachometer, tak konečne viem, ako rýchlo jazdím, dnes som si to napríklad z roboty po diaľnici pálila šesťdesiatkou :D Kinetic by sa pri takej rýchlosti asi rozpadol :D A konečne mám aj oba späťáky a ukladací priestor pod sedadlom, ktoré je tak 7 krát pohodlnejšie...je síce drahšia, ale zjavne je bezpečnejšia a keďže za chvíľu budem voziť aj svoju novú kolegyňu z Columbie, bol to jednoznačne dobrý nápad... no a pre porovnanie :D môj prvý skúter od Sandeepa a moja nová Activa :)
Tak na dnes stačilo, deti, ide sa spať... :) zos láskou vaša ja... :D
