Dobrý deň priatelia, tak sme zase niekde boli, niečo zažili, niečo videli a počuli... Aj nejaké to foto sa kde tu ušlo, tak ak chcete vidieť Hampi, rýchlo a často čekujte Facebook, lebo nikto nevie, kedy sa mi podarí všetky tie fotky tam uploadnuť, hlavne keď teraz mám zase chaos v časovaní, lebo šak prečo by som nemohla sedieť v robote od 13.00 do 21.00? :D Takže sa musím zase aklimatizovať späť na domáci (slovenský) čas, alebo môžem aj zaspávať o pol 9 v robote, no veď uvidíme, že ako to pôjde a čo bude, v každom prípade to bude zaujímavé...
Minule si tak prídem domov zos roboty a mi Loan (nová spolubydla z Vietnamu) hovorí, že náš domáci je v byte a že je hore na poschodí. Tak si vravím, čo tu ten zas chce? Žeby konečne chcel opraviť nefungujúce kúpelne? A potom dojde Camila (ďalšia nová spolubydla z Brazílie) a sa ma pýta: to kto je hore? Nejaký ujo tam sedí na Loaninej posteli... Tak sa idem kuknúť a si predstavte, že toho uja som prvý krát v živote videla... No a potom došiel Rafa a hovorí, že ten ujo je z Bombaja, že je kamarát nášho domáceho, a že keď príde do Pune na služobku, že spí u nás v byte. Tak to pre ňho bola tá posteľ hore na chodbe, na ktorej Rafa spal celý január a ktorú sme premiestnili do jednej z horných izieb, lebo šak samozrejme, že nás tu jednoducho musí byť viac ako 8, tak na tej posteli spáva Galya z Ruska... Tak chudák ujo prišiel o miesto v byte :D zavolal domácemu, ten prišiel vyzvedať, že koľkí teda sme a prečo je tá posteľ v izbe atď, atď... Nakoniec uja zobral niekam preč a možno už ujo sem nebude chodiť, aj keď teda vraj chodí len tak raz za pol roka.. ale aj tak... No, šak ale fakt plné stavy máme, tú posteľ Galya potrebuje, dole spím ja s Maite, vedľa Nail z ruska a Naim z Indie (čudné, že máme indického stážistu, že?) no a hore tri baby v jednej izbe (Maria, Loan, Galya) a vedľa Camila a Rafa, ktorý si po mesiaci žitia na chodbe izbu zaslúži :)
A tak tá kapela bola aj bez Rafu dobrá, ale s Rafom bola lepšia, ale najviac sa mi páčila ich pesnička s textom: Prečo ľudia trúbia, keď stoja na červenej... Tá bola zábavná, aj keď teda žiadne hlbšie myšlienky, či vysvetlenia neobsahovala :D A keď už sme pri tej premávke, tak ma napadlo niečo, čo som ešte v blogu nespomenula... Zakuklenci a Banditi! :D Neviem, či som niekedy písala niečo o tom, že helmy sa tu vôbec nemusia nosiť, ideš na motorke bez prilby? Dobre, tvoj bordel :D Nikto ti za to nedá pokutu, ani ťa nikto neupozorní... a tak Indovia väčšinou jazdia bez helmy, šak teplo je, by im vlasy asi vypadali :D no lenže prúser je, že také krásne znečistené ovzdušie a prašnosť ako je v tomto meste, to si žiada nejaký trik, aby človek nemal čierny soplík, ale aspoň len sivý, a aby si dievčatá po každej jazde na skútri, či motorke vlasy nemuseli umývať. Tak na to sú tie krásne šály, čo tu všade predávajú za pár drobných, dievčatá sa "zakuklia" a vyzerajú potom ako moslim/ninja :) asi takto...
Ale inak je to dobrý maskovací manéver, ešte sa trochu opálim, nasadím slnečné okuliare a možno si nikto nevšimne, že nie som "domáca", a možno aj tí chlapi nebudú toľko zízať, lebo teraz dakedy aj zakričia na mňa, keď mi z helmy trčí dlhý blond chvost :D No a zato chalani, čo sú príliš veľkí mačovia na to, aby nosili prilbu, tak tí aby nemuseli dýchať výfukové exhaláty zo snáď storočných mestských autobusov, ktoré ani dvere nemajú a keď idú okolo, radšej sa stiahnem až na chodník :D, nosia také malé šatky obviazané okolo hlavy, ako vo westernoch nosili banditi, keď vylupovali banky a prepadávali dostavníky. Takže nakoniec sú ulice plné banditov na dvojkolesových tátošoch, všetci vyzerajú úplne rovnako a tak si aj niekedy myslím, že som práve stretla kolegu... :D
No a víkendíček môj krásny, drahocenný, ľúbezný :) sme strávili pekne v Hampi, ako praví turisti, konečne som bola aj dakde inde ako v Goe :D Hampi je nadherné a je slávne kvôli starým hinduistickým chrámom, ktoré su umiestnené medzi skalami, čo sa neviem odkiaľ nabrali a olemované palmovými stromami, no krásna krása... :)
Došli sme tam v sobotu ráno, čakala nás Svea a jej dve kámošky z Nemecka, čo si ich mená nikdy nepamätám a už nám aj zabezpečili ubytko v takých príjemných chatkách na druhej strane rieky ako všetky tie chrámy a bazár. Inak akože noc nás v chatke vyšla 2 eurá na osobu, čo bolo úplne super... :) to bola asi najlacnejšia vec z celého výletu, hehe... Tak sme si dali raňajky šampiónov priamo v našom rezorte, akože naozajstné lievance, to sa v Indii tak často nevidí, no... A potom šup šup, loďkou cez rieku, to je jediná možnosť, most je niekde 20 km od Hampi, alebo aspoň tak som počula.. Takže títo týpci, čo majú jedinú schopnú loďku, tu pekne zarábajú na prevoze turistov aj domácich cez rieku, šak za jednu jazdu pýtajú 15 rupií na hlavu, to čisty konec, lebo tá jazda trvá asi minútu :D No ale tak, trh predávajúceho, čo sa dá robiť, treba sa dostať na druhú stranu... Na druhej strane sme si prenajali 2 rikše, ktoré nás potom asi tak 4 hodiny vozili a čakali a vozili, aby sme čo najviac z tých pekných vecí, čo tam mali videli :)
Bolo hrozne teplo, slnko na nás svietilo, mi opálilo batoh na chrbte :D počas tých 4 hodín som vypila 3 litre vody a jeden mangový džús :). Ale super to bolo, hlavne tá časť, keď sme si sadli na schody niečoho, čo z vonku vyzeralo ako malý chrám, ale keď sme vošli, zistili sme, že je to vlastne rybník a v ňom bola korytnačka a na vode plávala malá kačička a bolo tam TICHO. Som si nemyslela, že môže byť ticho také príjemné a žiadúce. Sme tam sedeli asi 15 minút so zatajeným dychom :D Ale akože fakt. Sme tomu sami nemohli uveriť, že je ticho. Lebo tuna v Pune je furt hluk, ale furt. A tam bolo tak ticho, že fejst. Sme si to vychutnali :) No a potom večer sme išli samozrejme na večeru a boli sme šťastní, že tam mali pivo, čo je inak v Hampi nelegálne, lebo to je sväté miesto, ale my sme boli šťastní, lebo po celom dni na slnku jedno pivo fest dobre padne predsa...
Na druhý deň sme ráno vstali a zase raňajky šampiónov, to človeku furt dobre padne, keď aspoň raňajky sú aspoň trochu také, ako doma... Potom sme si prenajali skútre a šli sme k jazeru, lebo náš domáci povedal, že tam je krásne, no a veď mal pravdu... Tak sme skoro celý deň strávili pri rieke, jazere, chodili sme okolo, vozili sa na skútroch, no paráda... Mne trochu pripieklo cestičku vo vlasoch a opálený batoh z chrbta mi zmizol, ešte že tak.. Mikka fajne spieklo načerveno a Camila tiež trošku ujúkala v autobuse... hehe, nabudúce ich natriem daylongom.. :D Škoda, že sme museli v nedeľu odísť, nikomu sa nechcelo, nuž ale treba ísť v pondelok do roboty, takže zbohom Hampi, zbohom ticho, zbohom jazero, zbohom skaly a chrámy, snáď sa ešte uvidíme...
Ďalšie krásne fotky z výletu v Hampi si môžete pozrieť na Facebooku, už sú tam dávno, lebo som tento blog písala celý týždeň, keďze akosi relatívne pomenej času mám, keď teraz pracujem ako pracujem.., ráno varím obed do roboty, lebo Aiesecári sú neschopní :P a večer zbehne tak rýchlo...takže medzičasom sa toho zase stihlo dačo porobiť,.. o tom potom, no v každom prípade som rada, že som túto časť konečne dokončila aaa...
Aaa... jedna špeciálna foto na záver, som nevedela, že tu máme rodinný podnik, ale aha... :D
Asger
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden starý byt v Cycle Society, kde bývalo veľa veľa mladých ľudí z rôznych krajín, ktorí mali veľa veľa kamarátov z rôznych krajín. Všetci sa pekne zišli v tom jednom starom byte, lebo ich kamarát, Asger, po niekoľkých mesiacoch "tvrdej" práce počas jeho stáže, odchádzal domov do Dánska. Tak samozrejme, že sa treba poriadne rozlúčiť, čo je teda dôvod na malú :D párty, obzvlášť, keď bolo treba nejakým spôsobom aj Mikka z Fínska privítať späť v Indii... Takže sme to pekne rozbehli, Asger s Mikkom nakúpili piva a piva, zo začiatku sme ani hluční neboli, ale tak došlo naozaj dosť veľa ľudí, spolu nás bolo hádam aj cez 25 :D No a ako to už chodí, s pivom v ruke sa dosť hluchne, aj keď teda ja vôbec neviem prečo... ale preto stále niekto pridával hlas na našej "veži" :D a Asger a ďalší ľudia pekne potužení pivom si tancovali a spievali no a susedov muselo pekne naštvať, že sa bavíme, lebo presne o polnoci (fakt, takmer na sekundu) zvonili pri dverách páni v uniformách... Nikomu nenapadlo stíšiť hudbu, tak som preskočila dvoch na zemi sediacich afričanov a stlmila hudbu na úplné nič... No a novo-navrátivší (je toto vôbec slovo? :D) Mikko odvážne otvoril dvere a hneď dostal palicou po nohe... Chudák, také veci sa vo Fínsku nerobia...teda vlastne asi nikde v Európe... Tak samozrejme, že nekládol odpor a pustil asi 8 indických policajtov dovnútra, no šak vlastne, sa pretlačili, lebo bol tak šokovaný, že sa ani z dverí nestihol ustúpiť. No tí policajti začali na nás kričať po Hindsky, tak sme hovno rozumeli a chalani obšiahli pár úderov palicou, jeden aj facku dostal.. Ale tak dievčat sa dotknúť nesmú, takže my baby sme boli v suchu, ale keď sme sa dožadovali, nech s nami hovoria anglicky, tak len vrteli hlavou, prípadne na nás ziapali v Hindštine... Maite, keď zistila, že dievčat sa nedotknú, začala pobehovať okolo s foťákom a aj jej tlačovým preukazom (Maite je novinárka), všetko fotila a vyhrážala sa pekným článkom v miestnych novinách, ktoré pošle na všetky ambasády. Jeden policajt sa na ňu naštval, lebo keď nasúkavali chalanov do dvoch policajných zamrežovaných áut, tak fotila, ako ich tam tlačili palicou a pritom na nich kričala, či sú je...tí, že sa tak správajú k ľuďom. Tak ten naštvaný policajt začal kričať na Maite, že nech nastúpi aj ona, tak mu do tváre zakričala, že NIE! to mala ale šťastie, že s nimi nebola žiadna policajtka, tá by ju mohla prinútiť nastúpiť... No a tak odviezli skoro všetkých chalanov (asi ôsmych vzali a asi traja ostali tu) na policajnú stanicu tuto za rohom a my za nimi na skútri, šak čo ak ich budú zas biť... Potom ale na policajnej stanici začalo vyjednávanie o cene... to sme sa my dievčatá išli skryť, lebo vraj tak je to jednoduchšie... Nakoniec pokutu chalani zrazili z 10 000 rupií (asi 170 Eur) na 1 000 rupií :) takže celkom dobre, no a keďže nás bolo tak veľa, tak sme sa každý poskladali po 50 rupií (ani nie euro) a spokojne pokračovali pri veľmi tichej hudbe do skorých ranných hodín... Ešte šťastie, že som si na sobotu vybavila oficiálnu prácu mimo kancelárie, aj to len vďaka tomu, že v sobotu ráno prišla Maria z Columbie, moja nová kolegyňa, o ktorú som sa tak trochu musela postarať.
Maria :)
Maria došla veľmi skoro ráno, ani sama neviem kedy, lebo som spala :D no ale potom keď som vstala ja, tak spala Maria :D Takže moja oficiálna práca mimo kancelárie spočívala v tom, že som Mariu vzala na jej prvú indickú večeru a do krčmy, kde sme sa stretli so zopár ľuďmi, ktorí tam klinom klin vybíjali a zbavovali sa piatkovej opice... Ale tak zato v nedeľu som ju vzala na nákup, do supermarketu aj na trh, dokonca aj do Clover centra, kde sú malé obchodíky s lacným tradičným aj západným oblečením a superpekné lacné topánky. Potom sme zase išli na večeru vonku, tentoraz aj s Mikkom a Erikom... No čo vám poviem, treba trochu kultúry :D Ale inak Maria je zlaté dievča, možno sa aj po španielsky naučím konečne, keďže Maite sa nechcelo ma nič naučiť, lenivici jednej :D A zase s Mariou strávim ešte nejakých tých osem mesiacov, tak možno :D A Maria zatiaľ nemá normálnu posteľ, lebo však prečo by mali Aiesecári plniť sľuby o tom, že viac ako 8 ľudí tu už bývať nikdy nebude..ale tak to sa rýchlo vyrieši, lebo Maite ide o týždeň cestovať a už sa nevráti :( ale Maria sa potom presťahuje ku mne do izby :) Latinskoamerická spolubývajúca je určite zárukou srandy :) A keď už sme pri tých Aiesecároch, no.. bieda... Nie sú veľmi starostliví, takže keď niečo potrebujeme, je lepšie si to zohnať sám... ale keď niečo chcú oni, tak to musí byť hneď... Mali sme nápad sa presťahovať do iného bytu, aby sme sa nemuseli s nimi už ani stretnúť, a nakoniec bolo by to pre nás isto lepšie, ako tu, lebo šak máme tu šváby a myš, teda aspoň dúfam, že len jednu, hoci Jerry to nie je, respektíve tvárime sa, že sa Jerry vrátil, to aby sme sa neľakali :D No a akože, umyla som podlahy v nedeľu takým protihmyzovým ajurvedickým (bylinným) prípravkom, tak sa šváby stiahli, ale isto tu dakde hniezdia ešte.. Ale keď ich nevidím, tak mi nevadia... Len nech mi nechodia po izbe, obývačke a kuchyni... Ale tak zjavne v Indii sú šváby všade, dnes som jedného našla v robote v kuchynke v šuflíku... Možno, že tu je švábov viac ako ľudí. Mikko ma presvedčil, že ich nemôžem tuna v byte zabíjať, ak aj nejakého stretnem, lebo ostatní, vraj rodina, mu prídu na pohreb a budú sa tu špacírovať, čo je fuuuuuj, takže asi budem podlahy s tým skvelým ajurvedickým antihmyzovým prípravkom umývať každý týždeň... Aspoň bude konečne čisto :DMinule si tak prídem domov zos roboty a mi Loan (nová spolubydla z Vietnamu) hovorí, že náš domáci je v byte a že je hore na poschodí. Tak si vravím, čo tu ten zas chce? Žeby konečne chcel opraviť nefungujúce kúpelne? A potom dojde Camila (ďalšia nová spolubydla z Brazílie) a sa ma pýta: to kto je hore? Nejaký ujo tam sedí na Loaninej posteli... Tak sa idem kuknúť a si predstavte, že toho uja som prvý krát v živote videla... No a potom došiel Rafa a hovorí, že ten ujo je z Bombaja, že je kamarát nášho domáceho, a že keď príde do Pune na služobku, že spí u nás v byte. Tak to pre ňho bola tá posteľ hore na chodbe, na ktorej Rafa spal celý január a ktorú sme premiestnili do jednej z horných izieb, lebo šak samozrejme, že nás tu jednoducho musí byť viac ako 8, tak na tej posteli spáva Galya z Ruska... Tak chudák ujo prišiel o miesto v byte :D zavolal domácemu, ten prišiel vyzvedať, že koľkí teda sme a prečo je tá posteľ v izbe atď, atď... Nakoniec uja zobral niekam preč a možno už ujo sem nebude chodiť, aj keď teda vraj chodí len tak raz za pol roka.. ale aj tak... No, šak ale fakt plné stavy máme, tú posteľ Galya potrebuje, dole spím ja s Maite, vedľa Nail z ruska a Naim z Indie (čudné, že máme indického stážistu, že?) no a hore tri baby v jednej izbe (Maria, Loan, Galya) a vedľa Camila a Rafa, ktorý si po mesiaci žitia na chodbe izbu zaslúži :)
Rafa :)))
Rafa hrá na ústnej harmonike. A dosť dobre. Až tak, že tu v jednom podniku, ktorý sa volá príznačne High Spirits si v jeden utorok zahral s jednou indickou, na počudovanie dosť dobrou a dokonca aj vtipnou kapelou. Tak sme samozrejme všetci došli sa pozrieť ako Rafa hrá, vytvorili sme po pódiom malý fanklub, samozrejme všetko len baby :) a sme pišťali, kedy sa len dalo, ako keby bol Rafa nejaká superstar :D a fotili sme ho a natáčali video a kričali... Ale zato, Rafa hral výborne, čistá improvizácia, samozrejme, a skvele sme sa bavili. Nakoniec, keď Rafa dohral, tak sme pekne zatlieskali, no, my fanklub, sme trochu škriekali, veď predsa treba podporu, ale celý High Spirits sa na nohy postavil a taký potlesk... no pekné to bolo :)A tak tá kapela bola aj bez Rafu dobrá, ale s Rafom bola lepšia, ale najviac sa mi páčila ich pesnička s textom: Prečo ľudia trúbia, keď stoja na červenej... Tá bola zábavná, aj keď teda žiadne hlbšie myšlienky, či vysvetlenia neobsahovala :D A keď už sme pri tej premávke, tak ma napadlo niečo, čo som ešte v blogu nespomenula... Zakuklenci a Banditi! :D Neviem, či som niekedy písala niečo o tom, že helmy sa tu vôbec nemusia nosiť, ideš na motorke bez prilby? Dobre, tvoj bordel :D Nikto ti za to nedá pokutu, ani ťa nikto neupozorní... a tak Indovia väčšinou jazdia bez helmy, šak teplo je, by im vlasy asi vypadali :D no lenže prúser je, že také krásne znečistené ovzdušie a prašnosť ako je v tomto meste, to si žiada nejaký trik, aby človek nemal čierny soplík, ale aspoň len sivý, a aby si dievčatá po každej jazde na skútri, či motorke vlasy nemuseli umývať. Tak na to sú tie krásne šály, čo tu všade predávajú za pár drobných, dievčatá sa "zakuklia" a vyzerajú potom ako moslim/ninja :) asi takto...
Ale inak je to dobrý maskovací manéver, ešte sa trochu opálim, nasadím slnečné okuliare a možno si nikto nevšimne, že nie som "domáca", a možno aj tí chlapi nebudú toľko zízať, lebo teraz dakedy aj zakričia na mňa, keď mi z helmy trčí dlhý blond chvost :D No a zato chalani, čo sú príliš veľkí mačovia na to, aby nosili prilbu, tak tí aby nemuseli dýchať výfukové exhaláty zo snáď storočných mestských autobusov, ktoré ani dvere nemajú a keď idú okolo, radšej sa stiahnem až na chodník :D, nosia také malé šatky obviazané okolo hlavy, ako vo westernoch nosili banditi, keď vylupovali banky a prepadávali dostavníky. Takže nakoniec sú ulice plné banditov na dvojkolesových tátošoch, všetci vyzerajú úplne rovnako a tak si aj niekedy myslím, že som práve stretla kolegu... :D
No a víkendíček môj krásny, drahocenný, ľúbezný :) sme strávili pekne v Hampi, ako praví turisti, konečne som bola aj dakde inde ako v Goe :D Hampi je nadherné a je slávne kvôli starým hinduistickým chrámom, ktoré su umiestnené medzi skalami, čo sa neviem odkiaľ nabrali a olemované palmovými stromami, no krásna krása... :)
Došli sme tam v sobotu ráno, čakala nás Svea a jej dve kámošky z Nemecka, čo si ich mená nikdy nepamätám a už nám aj zabezpečili ubytko v takých príjemných chatkách na druhej strane rieky ako všetky tie chrámy a bazár. Inak akože noc nás v chatke vyšla 2 eurá na osobu, čo bolo úplne super... :) to bola asi najlacnejšia vec z celého výletu, hehe... Tak sme si dali raňajky šampiónov priamo v našom rezorte, akože naozajstné lievance, to sa v Indii tak často nevidí, no... A potom šup šup, loďkou cez rieku, to je jediná možnosť, most je niekde 20 km od Hampi, alebo aspoň tak som počula.. Takže títo týpci, čo majú jedinú schopnú loďku, tu pekne zarábajú na prevoze turistov aj domácich cez rieku, šak za jednu jazdu pýtajú 15 rupií na hlavu, to čisty konec, lebo tá jazda trvá asi minútu :D No ale tak, trh predávajúceho, čo sa dá robiť, treba sa dostať na druhú stranu... Na druhej strane sme si prenajali 2 rikše, ktoré nás potom asi tak 4 hodiny vozili a čakali a vozili, aby sme čo najviac z tých pekných vecí, čo tam mali videli :)
Bolo hrozne teplo, slnko na nás svietilo, mi opálilo batoh na chrbte :D počas tých 4 hodín som vypila 3 litre vody a jeden mangový džús :). Ale super to bolo, hlavne tá časť, keď sme si sadli na schody niečoho, čo z vonku vyzeralo ako malý chrám, ale keď sme vošli, zistili sme, že je to vlastne rybník a v ňom bola korytnačka a na vode plávala malá kačička a bolo tam TICHO. Som si nemyslela, že môže byť ticho také príjemné a žiadúce. Sme tam sedeli asi 15 minút so zatajeným dychom :D Ale akože fakt. Sme tomu sami nemohli uveriť, že je ticho. Lebo tuna v Pune je furt hluk, ale furt. A tam bolo tak ticho, že fejst. Sme si to vychutnali :) No a potom večer sme išli samozrejme na večeru a boli sme šťastní, že tam mali pivo, čo je inak v Hampi nelegálne, lebo to je sväté miesto, ale my sme boli šťastní, lebo po celom dni na slnku jedno pivo fest dobre padne predsa...
Na druhý deň sme ráno vstali a zase raňajky šampiónov, to človeku furt dobre padne, keď aspoň raňajky sú aspoň trochu také, ako doma... Potom sme si prenajali skútre a šli sme k jazeru, lebo náš domáci povedal, že tam je krásne, no a veď mal pravdu... Tak sme skoro celý deň strávili pri rieke, jazere, chodili sme okolo, vozili sa na skútroch, no paráda... Mne trochu pripieklo cestičku vo vlasoch a opálený batoh z chrbta mi zmizol, ešte že tak.. Mikka fajne spieklo načerveno a Camila tiež trošku ujúkala v autobuse... hehe, nabudúce ich natriem daylongom.. :D Škoda, že sme museli v nedeľu odísť, nikomu sa nechcelo, nuž ale treba ísť v pondelok do roboty, takže zbohom Hampi, zbohom ticho, zbohom jazero, zbohom skaly a chrámy, snáď sa ešte uvidíme...
Aaa... jedna špeciálna foto na záver, som nevedela, že tu máme rodinný podnik, ale aha... :D
:D
