O tom, ako si Jerry rodinu založil a ako sa chytajú myši, o deratizátorovi, o tom, ako sme boli továrne navštíviť, o tom, kto bol farebnejší a kto bol zablatejnejší, o policajtoch a blondínkach časť druhá a časť tretia s podtitulom policajtky sú hnusoby a o tom, prečo sa v stredu nešlo do roboty a ako sa oslavovalo... :-)

Tak detičky moje, pekne si posadajte, urobte si pohodlie, pretože zase tu máme kopu čítania, aj nejaké to foto, aby sa nepovedalo... 


Jerry si založil u nás v byte rodinku. Taku väkšiu kus, bo mala už 2 generácie detí. Neviem, kde si zohnal frajerku, ale to asi vtedy, keď sa vyparil na nejaký čas. V každom prípade, keď som zistila, že nám po byte pobehuje viac ako jedna myška, išla som pekne do supermarketu na killer-shopping. Kúpila som veľký jed na potkany, na ktorom píše, že hlodavce majú tendenciu umierať vonku (fúúú..) a lepidlovú pascu na myšky a potkany. Tak sme pascu nastražili večer a ráno otvoríme skrinku a v pasci 2 myšky.. také malé, menšie ako Jerry a ani farbu nemali dobrú, tak hovorím Rafovi, že to sú detičky, že čo s nimi.. Tak sme nevedeli, lebo sme nečakali, že tá pasca bude tak dobre fungovať, no.. Ale potom prišiel náš Rubbish-Guy, to je ujo, čo chodí každé ráno po smeti, len teraz posledné dva týždne nechodí a chodia takí dvaja mladí, tak nevieme, čo sa s ujom stalo, no ale v každom prípade v to ráno prišiel a myšky vzal so sebou.. A my davaj, ďalšiu pascu sme nastražili, ale do tej sa už len šváby chytili, aj to len dva, či tri.. bleeeeeee... Potom sme zistili, že rodinka sa presťahovala do jedného z gaučov v obývačke a mala také mikro detičky aj, no bez chvistíka mali tie myšky možno jeden a pol centimetra, šak boli menšie jak tie šváby, ktoré su zato ale masívne tunak.. :D A tak aspoň boli dosť pomalé na to, aby sme ich vedeli pochytať, teda, chytili sme 3 alebo 4 a vyhodili na ulicu, kde je mačka, no.. A potom sme už žiadne myšky nevideli, len ubúdanie z jedu, tak asi im chutil trochu... 
Ale aj tak sme si zavolali deratizátora, lebo šak nielen myšky sú problém, ale aj šváby, šak ľudia, tuna sú také veľké, že fuuuuuuj, no konec, šak furt pištím, keď dajakého zbadám, živý, či mŕtvy, utekám het.. a Rafa ich pre mňa necháva vystavených na pekne viditeľnom mieste a len čaká na krik a potom sa smeje... Tak došiel deratizátor, všetci nám odporúčali všetky veci si zbaliť, tak sme balili noc predtým jak diví a potom sme čakali, že dojde týpek a každý kút vystrieka s nejakým pesticídom.. no hovno.. Došiel týpek, do každého rohu v kuchyni a v obývačke nalepil dačo, čo asi bol jed a odišiel.. mu to trvalo asi pol hodinu, a to kvôli tomu som strávila 2 hodiny balením svojich vecí, no mega.. :D tak sme vybalili a čakali, že čo bude. Na druhý deň ráno som našla 5 mŕtvych veľkých švábov v kuchyni, som skoro dostala panic attack :D Potom musel Rafa ich pozametať a vyhodiť, bo inak by som do kuchyne už nevošla.. no a odvtedy sem tam nájdeme mŕtveho švába, a myšky sme už nevideli, ani nepočuli, tak dúfame, že aspoň na čas máme pokoj, teda, ak sa nám podarí ten byt ako tak udržať v takom čistom stave, v akom je.. Čo zas až tak čisto neni, lebo niektorí ľudia si nevedia za sebou ani riad umyť, no.. Ale keďže teraz nemám  spolubydlu v izbe, tak aspoň tá a moja kúpelňa je mega čistá, hlavne v porovnaní s ostatnými :D Ta som zvedavá dokedy.. :D


Inak pred dvoma týždňami som mala fejst dobrý pracovný týždeň, lebo v piatok sme išli navštíviť kováreň, či jak sa to po našom povie, no proste fabriku, kde robia z ocele výkovky, to aby sme vedeli, že čo predávame (po 4 mesiacoch v robote by sa už aj patrilo, no) Tak sme sa tam kúšťok pomotkali, nam vysvetlili jak to funguje, konečne si viem predstaviť, čo je to closed die forging aj na čo je to dobré :D Sme si museli dať na hlavy takéto helmy a okuliare, inak by nás nikde nepustili:

A potom v sobotu sme sa boli ďaleko, ďaleko pozrieť na továreň na priemyselné armatúry. Akože sme vyrazili o 4 ráno, tak samozrejme, že som ani spať nešla pred odchodom, šak by som nevstala o 3, hlavne keď nikdy nejdem spať skor jak o jednej, keďže nemusím ráno skoro vstávať. Tak som sa snažila spať v aute po ceste, ale keď poznáte indické cesty, tak viete, že to nebárs sa dá... Sme došli na miesto dakedy kolo desiatej ráno, unavená jak pef som bola, ale tak dalo sa, lebo nás povodili po fabrike (až dve krát) aj zaujímavú prezentáciu produktu sme mali, tak konečne viem, že čo predávam, na čo to je a komu to môžem predať. Takže takéto niečo to je:

toto je Knife gate Valve :D 

Takže ak by ste mali o tieto produkty záujem, neváhajte a ozvite sa :D hahaha... No a potom sme šli na pekný obed, vrátili sa do firmy, kde nás posadili do zasadačky a povedali nám, že 10 minút musíme počkať, lebo sú všetci busy a tak som zaspala :D O 10 minút do mňa Maria štuchá, že vstávaj. Som ani nevedela, kde som chvíľu, no ale tak som sa spamätala a ujo, čo sa o nás celý deň staral sa vlastne prišiel len rozlúčiť, tak sme šli domov.. jupeee.. :D Ale tak bolo to zaujímavé, po 4 mesiacoch som konečne dostala tréning na produkt, tak sa mi bude možno trošku ľahšie pracovať, ale len trošku :D


Inak pred 2 týždňami bolo Holi, to je taký milý indický sviatok, keď sa ľudia ohadzujú farbami a olievajú vodou a všetci sú potom krásne farební a mokrí a všetci sa šalia, no jak malé deti, je to fajn... Tak konečne sa Aiesecári rozhodli, že treba niečo podniknúť spoločne, tak nás vzali na Holi párty, ktorá začínala o 1 na obed :D 
Tak sme si obliekli staré veci, ktoré možno oželieť, a hneď jak sme prekročili prah domu, mali sme na sebe farby... V našej Society sa totiž zábava začala hneď ráno. Tak som vyfasovala oranžovú, zelenú a modrú, k tomu ma kus obliali vodou a nakoniec mi rozpleštili vajce na hlave! Ostatní na tom boli podobne... S Aiesecármi sme sa stretli na vopred dohodnutom mieste, totiž iba oni vedeli, kde sa táto akcia koná. Samozrejme, že aj oni si doniesli farby a tak sme boli všetci žlto-ružovo-zeleno-modro-oranžovo-fialoví... asi takíto:

Tak vidno, že Holi je definitívne veselý festival, no... :) A potom sme sa takíto pofarbení a veselí pobrali na tú slávnu párty pod holáčom, kde vkuse pršalo a voda bola všade, všetci sa špliechali a ďalej farbili, až nakoniec došli farby, tak sa začali ľudia ohadzovať blatom, čo vzniklo z toľkej vody, čo na nás pršala zo spŕch, tunak tomu hovoria, že Rain Dance :D Tak a nakoniec, samozrejme, sa museli ľudia začať do blata hádzať, na čo Rafa samozrejme hneď pristal a začal všetky baby kúpať v blate. Ja som bola dva krát :D a tak sme boli nielen farební a mokrí, ale aj pekne zablatení. Rafa si medzitým zlomil okuliare a výsledný efekt:

Tak sme sa fajne vyšalili, vyšantili, pováľali v blate a celí mokrí a zablatení išli na neskorý obed do centra, kde Rafa, celý špinavý a vyzerajúci ako žobrák stretol ozajstného žobráka, ktorý chcel od neho peniaze a tak Rafa začal žobrať od neho tiež :D Sranda to bola :D A nikto na nás nepozeral divne, lebo všetci Indovia tiež chodili pofarbení a mokrí :D 
Prala som tie veci, čo som mala na sebe asi 4 krát, legíny ešte stále obsahujú kúsky trávy, nuž ale všetko ostatné je ako tak nositeľné (po dome :D). Ale Holi treba zažiť, fakt :)


Mali sme doma menšie Barbecue, lebo Marlowe opúšťala Indiu a tak sme jej vystrojili rozlúčku, ako sa patrí.. Tak Rafa griloval, my sme jedli a pili a potom sme Rohit a ja hrali na gitarách a Rafa na harmonike, tak sme džemovali trochu, no bolo to squellé, ale potom došli policajti, samozrejme.. Keby nás všetkých našli na našej malej teraske, všetkých chalanov by zase zatkli a zase by sme ich museli podplatiť, potom by zase zavolali domácemu a bol by prúser, tak som sa rozhodla, že dievčatá to tentoraz vyriešia. Vzala som dve Švédky (blondínky sú super!) a Ditu z Indonézie a zišli sme dolu rokovať s policajtami. Všetkých ostatných sme zavreli na balkóne, zhasli svetlo, nech si policajti nemyslia, že tam niekto je, nie? a šup otvoriť dvere. Keď som otvorila dvere, som videla, že policajti boli pripravení na útok, ale jak zbadali štyri dievčatá, nastal zmätok. Chudáci nevedeli, čo majú robiť, keďže dievčatá po 6 hodine večer môžu zatýkať len ženy policajtky a tie po 10 hodine večer nerobia :D, my sme im vysvetlili, že jediná hudba, čo bola v dome bola moja hra na gitare.. a že sme mali dámsku jazdu a bolo nás osem a štyri už spia na poschodí (to len preto, aby tam nešli, šak ale ani do domu sme ich nepustili, šak sme len dievčatá tam, to sa nerobí :D). Tak boli chudáci takí zmätení, že museli svojho šéfa zavolať, ten došiel za chvíľu a sa dožadoval kadečoho, ale nič sme mu nedali, ani meno nášho domáceho :D Tak sa potom rozhodol, že ide na prieskum dovnútra, som ho nechala, naschvál, aby si myslel, že nemáme čo (koho) skrývať :D ale keď chcel ísť do mojej izby, som mu to prísne zarazila :D A normálne tam nešiel :D celkom haluz. Tak ale trvalo nám asi 20 minút ich prehovoriť, nech mi neberú moju zmluvu s nájomcom, ale nakoniec sme to zvládli a nemuseli zaplatiť žiadny úplatok ani nič, obišli sme s varovaním a že keď sa to stane znova, tak to budú riešiť s domácim, čo nechápem prečo, ale vtedy mi to bolo jedno... Záchranná akcia vydarená, ale párty sa skončila samozrejme.. Tak ale boli sme za hrdinky po zvyšok tichého večera, akurát, že sa mi nepáčilo, keď niekto nahlas rozprával :D no ale policajti sa už nevrátili, tak asi sme boli fakt ticho potom.. Toto bola lepšia epizóda série o policajtoch a blondínkach...


Tá horšia epizóda sa stala len pár dní po časti druhej, keď som išla aj s Mariou na skútri do roboty a zastavili ma policajti. Akože, nič som neurobil zle, normálne som išla jak všetci, no ale policajtka videla blondínku, tak ma zastavila a pýta vodičák. Tak na ňu vytasím slovenský, ako vždy, chlapi mi to v pohode žerú, nikdy žiadny problém a táto začala do mňa, že to neeeee, no v Indii neplatí, a bla bla a potom sa otočila a s dakým iným sa tam vybavovala, tak jej hovorím, že tak mi vráť vodičák a povedz, že čo chceš. A ona, že počkaj, počkaj, vôbec sa so mnou nechcela rozprávať, no hnusná bola... To my blondínky na také nie sme zvyknuté tu od pánov policajtov. Ale táto slečna nič. Tak sme tam pár minút stáli jak trúby a čakali, kým sa slečna konečne na nás obráti so svojou požiadavkou.. Nakoniec mi hovorí, že za jazdenie bez platného vodičáku 600 rupií. Jej hovorím, že mám len 200 a že viem, že kolegovia pokutujú len 100, tak že ja jej dám 200 a vybavená vec. A ona že neeeee, že to sa tak nerobí, pokuta je 600 a keď nemám toľko, tak že mi zabaví skúter a že si môžem pre ňho prísť, keď budú looove.. Tak jej vravím ešte raz, že jej dám 200, že sa ponáhľam do roboty, viac nemám a už meškám, ale policajtka blbá ma vôbec nepočúvala,.. asi preto, že som blond :P Tak Maria vytiahla telefón a volá nášmu šéfovi, nech to tej policajtke vysvetlí, že dajak do roboty dojsť musíme, tak tá nakoniec povedala, že dobre, že 300. Jej znova opakujem, že mám len 200, že nemám viac a tak Maria musela stovku vytiahnuť zos svojho bugiľaru, no ale ma naštvala strašne tá baba.. och.. Ta to tak so ženskými :D

Fuuu, inak ľudia, vy viete, čo je kriket? Ja už viem.. aj pravidlá celkom poznám.. Šak kto je v Indii, žil nejakých pár týždňov len svetovým pohárom v krikete. A veď aj bolo prečo. India sa dostala do semifinále (s Pakistanom, čiže tak trochu studená vojna..) a tento zápas sa odohrával v stredu.. V utorok sme dostali správu od nášho šéfa, že teda keďže je to taký dôležitý zápas a kriketové zápasy trvajú tak najmenej 8 hodín, nejdeme do roboty a pozeráme pekne všetci doma.. Tak paráda, deň voľna, a keďže pozerať celý zápas je strata času, tak sme si išli pozrieť len jeho koniec (asi 2 hoďky záverečné). A tak sa stalo v čo sme všetci dúfali, lebo však sme neostali pozerať doma, ale sme šli ku kámošovi a teda sme sa aj chceli dostať domov po zápase :D India porazila Pakistan a dostala sa do boja o pohár.. A my sme sa spokojne vybrali domov, že nikto nič nebude podpaľovať, ani nikam hádzať paradajky a vajcia.. Ale všetci oslavovali, celé mesto bolo v uliciach, počuť bolo len delobuchy a ohňostroje a radostný krik.. Tak sme si povedali, že prečo si neužiť atmošku a zašli sme na najfrekventovanejšiu ulicu v meste.. Máhátmá Ghándí Road, kde bol taký dav, že so skútrom sme sa nemohli ani pohnúť... Všade boli policajti, ktorí sa snažili spojazdniť premávku, to sa však nedarilo, lebo ľudia boli všade, mávali zástavami, kričali a tešili sa, proste šialenstvo :D a prvý krát v tomto meste si nikto nevšimol troch blond ľudí, černocha a veľmi bieleho modrookého Fína :D Parádne to bolo, sme si zakričali spolu s Indami, kus sme sa potešili s nimi a šli sme spokojne domov... Oslavovalo sa veľa, ako keby India ten pohár už vyhrala, no veď to preto, že to bol legendárny zápas v rámci studenej vojny.. India má navrch :D No a potom v sobotu bolo finále a India to Srí Lanke poriadne natrela, ale my sme boli v Panchgani (skoro ako koniec sveta) na jahodovom festivale, tak sme oslavy nezažili, ale o jahodovom festivale vám poviem v budúcom príspevku v ktorom na vás čaká aj výlet do "jaskýň" v Ellore a Ajante a dúfajme, že aj cestovateľské storky z veľkonočných potuliek po severe Indie..

Tak deti, dobrú noc vám prajem, dúfam, že ste sa pobavili a dočkajte času, bude ďalší blog a aj fotky na FB.. Cheers! 

O tom, ako všetkých chalanov zatkli :D, o ľuďoch a zvieratkách, o čudnom ujovi, čo u nás dakedy prespáva, o tom, ako Rafa na harmonike hral a celú krčmu na nohy postavil, o zakuklencoch a banditoch a o výlete do Hampi, óóóóó Hampi... :)

Dobrý deň priatelia, tak sme zase niekde boli, niečo zažili, niečo videli a počuli... Aj nejaké to foto sa kde tu ušlo, tak ak chcete vidieť Hampi, rýchlo a často čekujte Facebook, lebo nikto nevie, kedy sa mi podarí všetky tie fotky tam uploadnuť, hlavne keď teraz mám zase chaos v časovaní, lebo šak prečo by som nemohla sedieť v robote od 13.00 do 21.00? :D Takže sa musím zase aklimatizovať späť na domáci (slovenský) čas, alebo môžem aj zaspávať o pol 9 v robote, no veď uvidíme, že ako to pôjde a čo bude, v každom prípade to bude zaujímavé...

Asger

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden starý byt v Cycle Society, kde bývalo veľa veľa mladých ľudí z rôznych krajín, ktorí mali veľa veľa kamarátov z rôznych krajín. Všetci sa pekne zišli v tom jednom starom byte, lebo ich kamarát, Asger, po niekoľkých mesiacoch "tvrdej" práce počas jeho stáže, odchádzal domov do Dánska. Tak samozrejme, že sa treba poriadne rozlúčiť, čo je teda dôvod na malú :D párty, obzvlášť, keď bolo treba nejakým spôsobom aj Mikka z Fínska privítať späť v Indii... Takže sme to pekne rozbehli, Asger s Mikkom nakúpili piva a piva, zo začiatku sme ani hluční neboli, ale tak došlo naozaj dosť veľa ľudí, spolu nás bolo hádam aj cez 25 :D No a ako to už chodí, s pivom v ruke sa dosť hluchne, aj keď teda ja vôbec neviem prečo... ale preto stále niekto pridával hlas na našej "veži" :D a Asger a ďalší ľudia pekne potužení pivom si tancovali a spievali no a susedov muselo pekne naštvať, že sa bavíme, lebo presne o polnoci (fakt, takmer na sekundu) zvonili pri dverách páni v uniformách... Nikomu nenapadlo stíšiť hudbu, tak som preskočila dvoch na zemi sediacich afričanov a stlmila hudbu na úplné nič... No a novo-navrátivší (je toto vôbec slovo? :D) Mikko odvážne otvoril dvere a hneď dostal palicou po nohe... Chudák, také veci sa vo Fínsku nerobia...teda vlastne asi nikde v Európe... Tak samozrejme, že nekládol odpor a pustil asi 8 indických policajtov dovnútra, no šak vlastne, sa pretlačili, lebo bol tak šokovaný, že sa ani z dverí nestihol ustúpiť. No tí policajti začali na nás kričať po Hindsky, tak sme hovno rozumeli a chalani obšiahli pár úderov palicou, jeden aj facku dostal.. Ale tak dievčat sa dotknúť nesmú, takže my baby sme boli v suchu, ale keď sme sa dožadovali, nech s nami hovoria anglicky, tak len vrteli hlavou, prípadne na nás ziapali v Hindštine... Maite, keď zistila, že dievčat sa nedotknú, začala pobehovať okolo s foťákom a aj jej tlačovým preukazom (Maite je novinárka), všetko fotila a vyhrážala sa pekným článkom v miestnych novinách, ktoré pošle na všetky ambasády. Jeden policajt sa na ňu naštval, lebo keď nasúkavali chalanov do dvoch policajných zamrežovaných áut, tak fotila, ako ich tam tlačili palicou a pritom na nich kričala, či sú je...tí, že sa tak správajú k ľuďom. Tak ten naštvaný policajt začal kričať na Maite, že nech nastúpi aj ona, tak mu do tváre zakričala, že NIE! to mala ale šťastie, že s nimi nebola žiadna policajtka, tá by ju mohla prinútiť nastúpiť... No a tak odviezli skoro všetkých chalanov (asi ôsmych vzali a asi traja ostali tu) na policajnú stanicu tuto za rohom a my za nimi na skútri, šak čo ak ich budú zas biť... Potom ale na policajnej stanici začalo vyjednávanie o cene... to sme sa my dievčatá išli skryť, lebo vraj tak je to jednoduchšie... Nakoniec pokutu chalani zrazili z 10 000 rupií (asi 170 Eur) na 1 000 rupií :) takže celkom dobre, no a keďže nás bolo tak veľa, tak sme sa každý poskladali po 50 rupií (ani nie euro) a spokojne pokračovali pri veľmi tichej hudbe do skorých ranných hodín... Ešte šťastie, že som si na sobotu vybavila oficiálnu prácu mimo kancelárie, aj to len vďaka tomu, že v sobotu ráno prišla Maria z Columbie, moja nová kolegyňa, o ktorú som sa tak trochu musela postarať.

Maria :)

Maria došla veľmi skoro ráno, ani sama neviem kedy, lebo som spala :D no ale potom keď som vstala ja, tak spala Maria :D Takže moja oficiálna práca mimo kancelárie spočívala v tom, že som Mariu vzala na jej prvú indickú večeru a do krčmy, kde sme sa stretli so zopár ľuďmi, ktorí tam klinom klin vybíjali a zbavovali sa piatkovej opice... Ale tak zato v nedeľu som ju vzala na nákup, do supermarketu aj na trh, dokonca aj do Clover centra, kde sú malé obchodíky s lacným tradičným aj západným oblečením a superpekné lacné topánky. Potom sme zase išli na večeru vonku, tentoraz aj s Mikkom a Erikom... No čo vám poviem, treba trochu kultúry :D Ale inak Maria je zlaté dievča, možno sa aj po španielsky naučím konečne, keďže Maite sa nechcelo ma nič naučiť, lenivici jednej :D A zase s Mariou strávim ešte nejakých tých osem mesiacov, tak možno :D A Maria zatiaľ nemá normálnu posteľ, lebo však prečo by mali Aiesecári plniť sľuby o tom, že viac ako 8 ľudí tu už bývať nikdy nebude..ale tak to sa rýchlo vyrieši, lebo Maite ide o týždeň cestovať a už sa nevráti :( ale Maria sa potom presťahuje ku mne do izby :) Latinskoamerická spolubývajúca je určite zárukou srandy :)  A keď už sme pri tých Aiesecároch, no.. bieda... Nie sú veľmi starostliví, takže keď niečo potrebujeme, je lepšie si to zohnať sám... ale keď niečo chcú oni, tak to musí byť hneď... Mali sme nápad sa presťahovať do iného bytu, aby sme sa nemuseli s nimi už ani stretnúť, a nakoniec bolo by to pre nás isto lepšie, ako tu, lebo šak máme tu šváby a myš, teda aspoň dúfam, že len jednu, hoci Jerry to nie je, respektíve tvárime sa, že sa Jerry vrátil, to aby sme sa neľakali :D No a akože, umyla som podlahy v nedeľu takým protihmyzovým ajurvedickým (bylinným) prípravkom, tak sa šváby stiahli, ale isto tu dakde hniezdia ešte.. Ale keď ich nevidím, tak mi nevadia... Len nech mi nechodia po izbe, obývačke a kuchyni... Ale tak zjavne v Indii sú šváby všade, dnes som jedného našla v robote v kuchynke v šuflíku... Možno, že tu je švábov viac ako ľudí. Mikko ma presvedčil, že ich nemôžem tuna v byte zabíjať, ak aj nejakého stretnem, lebo ostatní, vraj rodina, mu prídu na pohreb a budú sa tu špacírovať, čo je fuuuuuj, takže asi budem podlahy s tým skvelým ajurvedickým antihmyzovým prípravkom umývať každý týždeň... Aspoň bude konečne čisto :D


Minule si tak prídem domov zos roboty a mi Loan (nová spolubydla z Vietnamu) hovorí, že náš domáci je v byte a že je hore na poschodí. Tak si vravím, čo tu ten zas chce? Žeby konečne chcel opraviť nefungujúce kúpelne? A potom dojde Camila (ďalšia nová spolubydla z Brazílie) a sa ma pýta: to kto je hore? Nejaký ujo tam sedí na Loaninej posteli... Tak sa idem kuknúť a si predstavte, že toho uja som prvý krát v živote videla... No a potom došiel Rafa a hovorí, že ten ujo je z Bombaja, že je kamarát nášho domáceho, a že keď príde do Pune na služobku, že spí u nás v byte. Tak to pre ňho bola tá posteľ hore na chodbe, na ktorej Rafa spal celý január a ktorú sme premiestnili do jednej z horných izieb, lebo šak samozrejme, že nás tu jednoducho musí byť viac ako 8, tak na tej posteli spáva Galya z Ruska... Tak chudák ujo prišiel o miesto v byte :D zavolal domácemu, ten prišiel vyzvedať, že koľkí teda sme a prečo je tá posteľ v izbe atď, atď... Nakoniec uja zobral niekam preč a možno už ujo sem nebude chodiť, aj keď teda vraj chodí len tak raz za pol roka.. ale aj tak... No, šak ale fakt plné stavy máme, tú posteľ Galya potrebuje, dole spím ja s Maite, vedľa Nail z ruska a Naim z Indie (čudné, že máme indického stážistu, že?) no a hore tri baby v jednej izbe (Maria, Loan, Galya) a vedľa Camila a Rafa, ktorý si po mesiaci žitia na chodbe izbu zaslúži :)

Rafa :)))

Rafa hrá na ústnej harmonike. A dosť dobre. Až tak, že tu v jednom podniku, ktorý sa volá príznačne High Spirits si v jeden utorok zahral s jednou indickou, na počudovanie dosť dobrou a dokonca aj vtipnou kapelou. Tak sme samozrejme všetci došli sa pozrieť ako Rafa hrá, vytvorili sme po pódiom malý fanklub, samozrejme všetko len baby :) a sme pišťali, kedy sa len dalo, ako keby bol Rafa nejaká superstar :D a fotili sme ho a natáčali video a kričali... Ale zato, Rafa hral výborne, čistá improvizácia, samozrejme, a skvele sme sa bavili. Nakoniec, keď Rafa dohral, tak sme pekne zatlieskali, no, my fanklub, sme trochu škriekali, veď predsa treba podporu, ale celý High Spirits sa na nohy postavil a taký potlesk... no pekné to bolo :)


A tak tá kapela bola aj bez Rafu dobrá, ale s Rafom bola lepšia, ale najviac sa mi páčila ich pesnička s textom: Prečo ľudia trúbia, keď stoja na červenej... Tá bola zábavná, aj keď teda žiadne hlbšie myšlienky, či vysvetlenia neobsahovala :D A keď už sme pri tej premávke, tak ma napadlo niečo, čo som ešte v blogu nespomenula... Zakuklenci a Banditi! :D Neviem, či som niekedy písala niečo o tom, že helmy sa tu vôbec nemusia nosiť, ideš na motorke bez prilby? Dobre, tvoj bordel :D Nikto ti za to nedá pokutu, ani ťa nikto neupozorní... a tak Indovia väčšinou jazdia bez helmy, šak teplo je, by im vlasy asi vypadali :D no lenže prúser je, že také krásne znečistené ovzdušie a prašnosť ako je v tomto meste, to si žiada nejaký trik, aby človek nemal čierny soplík, ale aspoň len sivý, a aby si dievčatá po každej jazde na skútri, či motorke vlasy nemuseli umývať. Tak na to sú tie krásne šály, čo tu všade predávajú za pár drobných, dievčatá sa "zakuklia" a vyzerajú potom ako moslim/ninja :) asi takto...

Ale inak je to dobrý maskovací manéver, ešte sa trochu opálim, nasadím slnečné okuliare a možno si nikto nevšimne, že nie som "domáca", a možno aj tí chlapi nebudú toľko zízať, lebo teraz dakedy aj zakričia na mňa, keď mi z helmy trčí dlhý blond chvost :D  No a zato chalani, čo sú príliš veľkí mačovia na to, aby nosili prilbu, tak tí aby nemuseli dýchať výfukové exhaláty zo snáď storočných mestských autobusov, ktoré ani dvere nemajú a keď idú okolo, radšej sa stiahnem  až na chodník :D, nosia také malé šatky obviazané okolo hlavy, ako vo westernoch nosili banditi, keď vylupovali banky a prepadávali dostavníky. Takže nakoniec sú ulice plné banditov na dvojkolesových tátošoch, všetci vyzerajú úplne rovnako a tak si aj niekedy myslím, že som práve stretla kolegu... :D


No a víkendíček môj krásny, drahocenný, ľúbezný :) sme strávili pekne v Hampi, ako praví turisti, konečne som bola aj dakde inde ako v Goe :D Hampi je nadherné a je slávne kvôli starým hinduistickým chrámom, ktoré su umiestnené medzi skalami, čo sa neviem odkiaľ nabrali a olemované palmovými stromami, no krásna krása... :)

 Došli sme tam v sobotu ráno, čakala nás Svea a jej dve kámošky z Nemecka, čo si ich mená nikdy nepamätám a už nám aj zabezpečili ubytko v takých príjemných chatkách na druhej strane rieky ako všetky tie chrámy a bazár. Inak akože noc nás v chatke vyšla 2 eurá na osobu, čo bolo úplne super... :) to bola asi najlacnejšia vec z celého výletu, hehe... Tak sme si dali raňajky šampiónov priamo v našom rezorte, akože naozajstné lievance, to sa v Indii tak často nevidí, no... A potom šup šup, loďkou cez rieku, to je jediná možnosť, most je niekde 20 km od Hampi, alebo aspoň tak som počula.. Takže títo týpci, čo majú jedinú schopnú loďku, tu pekne zarábajú na prevoze turistov aj domácich cez rieku, šak za jednu jazdu pýtajú 15 rupií na hlavu, to čisty konec, lebo tá jazda trvá asi  minútu :D No ale tak, trh predávajúceho, čo sa dá robiť, treba sa dostať na druhú stranu... Na druhej strane sme si prenajali 2 rikše, ktoré nás potom asi tak 4 hodiny vozili a čakali a vozili, aby sme čo najviac z tých pekných vecí, čo tam mali videli :)

Bolo hrozne teplo, slnko na nás svietilo, mi opálilo batoh na chrbte :D počas tých 4 hodín som vypila 3 litre vody a jeden mangový džús :). Ale super to bolo, hlavne tá časť, keď sme si sadli na schody niečoho, čo z vonku vyzeralo ako malý chrám, ale keď sme vošli, zistili sme, že je to vlastne rybník a v ňom bola korytnačka a na vode plávala malá kačička a bolo tam TICHO. Som si nemyslela, že môže byť ticho také príjemné a žiadúce. Sme tam sedeli asi 15 minút so zatajeným dychom :D Ale akože fakt. Sme tomu sami nemohli uveriť, že je ticho. Lebo tuna v Pune je furt hluk, ale furt. A tam bolo tak ticho, že fejst. Sme si to vychutnali :)  No a potom večer sme išli samozrejme na večeru a boli sme šťastní, že tam mali pivo, čo je inak v Hampi nelegálne, lebo to je sväté miesto, ale my sme boli šťastní, lebo po celom dni na slnku jedno pivo fest dobre padne predsa... 

Na druhý deň sme ráno vstali a zase raňajky šampiónov, to človeku furt dobre padne, keď aspoň raňajky sú aspoň trochu také, ako doma... Potom sme si prenajali skútre a šli sme k jazeru, lebo náš domáci povedal, že tam je krásne, no a veď mal pravdu... Tak sme skoro celý deň strávili pri rieke, jazere, chodili sme okolo, vozili sa na skútroch, no paráda... Mne trochu pripieklo cestičku vo vlasoch a opálený batoh z chrbta mi zmizol, ešte že tak.. Mikka fajne spieklo načerveno a Camila tiež trošku ujúkala v autobuse... hehe, nabudúce ich natriem daylongom.. :D Škoda, že sme museli v nedeľu odísť, nikomu sa nechcelo, nuž ale treba ísť v pondelok do roboty, takže zbohom Hampi, zbohom ticho, zbohom jazero, zbohom skaly a chrámy, snáď sa ešte uvidíme...

Ďalšie krásne fotky z výletu v Hampi si môžete pozrieť na Facebooku, už sú tam dávno, lebo som tento blog písala celý týždeň, keďze akosi relatívne pomenej času mám, keď teraz pracujem ako pracujem.., ráno varím obed do roboty, lebo Aiesecári sú neschopní :P  a večer zbehne tak rýchlo...takže medzičasom sa toho zase stihlo dačo porobiť,.. o tom potom, no v každom prípade som rada, že som túto časť konečne dokončila aaa...


Aaa... jedna špeciálna foto na záver, som nevedela, že tu máme rodinný podnik, ale aha... :D

:D

O tom, ako sme sa lúčili a lúčili, o dobrodružstve vo vodnom parku :), o tom, ako sa človek natrápi s prekladom, keď nemá ani šajnu o čo komu ide :D, o sťahovaní, o tom, ako sme boli v kine, o suchých dňoch a aby sa nepovedalo, tak zase trochu aj o skútroch :D

Zdravíčko... :)
Ta zas dajak sa stalo, že v robote píšem blog, lebo veď aj tak je tento týždeň celý pokazený, keď som v podstate nič závratné nerobila, iba som prekladala dačo, ani neviem moc, že čo, no ale šak o tom potom... Proste piatok poobede v robote... najlepší čas a miesto na písanie :D

Derrick

No a že sa zase toho stalo... Hlavne nejak sa pobrali ľudia, prvý s tým začal Derrick zo Singapuru. Derrick bol neaiesec stážista, býval s ostatnými stážistami z tej istej firmy, no a v ich byte sa konala jeho rozlúčková akcia... Aj sa trochu plakalo, ale to len preto, že nás Derrick mal všetkých tak strašne rád :). A akosi sme boli asi dosť hluční, keď o druhej, pol tretej na dvere klopú policajti... My skúsení vieme, že s nimi neradno, chalanov hneď zatknú, vezmú na stanicu a tam sa vyjednáva  o tom, že koľko treba zaplatiť, no... A tak sme  sa všetci schovali do izieb, pozhášali a Marlowe (Derrickova spolubývajúca z USA) im otvorila dvere, tváriac sa rozospato... A že, ako vám pomôžem? :D Tak policajti hučali do nej, že čo to za párty a aký hluk, kde sú všetci tí ľudia... a Marlowe že párty sa skončila, ja spím, ľudia odišli... No lenže šak jasné, že policajti sa nedali, ale Marlowe bola lepšia, slovnú bitku vyhrala oháňajúc sa právami a kadečím iným, len tak tak sa jej podarilo im zabrániť vojsť dnu a skontrolovať všetky izby, tu sa oháňala právami, súkromím a dokonca aj americkou ambasádou... A my ostatní sme sa báli smiať, že aby nás neodhalili... Tak takto sa skončil Derrickov posledný večer, po odchode policajtov sa už nikto neodvážil pustiť hudbu a tak sa celá partia potichu rozišla...

Michel

Ďalší na rade bol Michel, áno Michel je chalan :D a má francúzske meno, lebo je zo Švajčiarska a nebýva s nami, on tu nejak tak samostatne bol... No, tak jeho rozlúčka sa konala niekedy pred dvoma týždňami, a keďže Michel dostával v Indii Švajčiarsky plat, čo tu z neho robilo pekne bohatého parchanta :D, a je tak trochu megaloman, tak pivo tieklo potokom a pizze bolo toľko, že sme sa ohadzovať mohli, no fakt. To keď zazvonil pri dverách týpek z donášky, som otvorila dvere a kukám a tam 7 škatúľ pizze a nohy... Myslí veľkých škatúľ. Ani hlavu týpkovi vidno nebolo :D No inak akože, ani pizza tu neni to, čo inde, tak veď pizza na ktorú nedajú šunku ale kuracie mäso, namiesto oregana tam nakydajú masalu (zmes indického korenia, ktoré sa používa asi na všetko :D) a cesto pripomína babkin kysnutý koláč, na to teda my čudní Európania nie sme zvyknutí :D No, ale tak dá sa to zjesť, ak teda nemáš 7 rodinných pízz pre 12 ľudí, no... a k tomu čokoládovú tortu... Michel, megaloman... Jeho nikto v ničom neprekonal, keď išlo o nakupovanie, jedlo, pitie a tringelty... Tak akože raz som 10 minút vyjednávala s vodičom rikše, že nech zapne meter, že ešte neni tak neskoro, sa nakoniec podarilo, sme nasadli, sa odviezli, ešte ten vodič si aj správnu cenu povedal, tak mu drahý Michel zaplatil dvojnásobok. Tomu sa v angličtine hovorí Wasted Effort. A ešte k tomu moja premrhaná snaha... :D tak ale Michel je Michel, no... To neprekonáš :D


Vo vlne rozlúčok sa pokračovalo asi len dva dni na to, keď odchádzala Isis, naša mikroslečna z Hong Kongu, zatiaľ som o Hong Kong ľuďoch písala len ako o Hong Kong ľuďoch, lebo veď furt boli spolu, všetko spolu robili, tak nám proste pripadali ako jedno teleso :D Ale Isis odchádzala samostatne, tak sme jej urobili rozlúčku... Tá bola taká potichšia, ale tak po Michelovej rozlúčke ešte dlho budú rozlúčky potichšie :D no ale tak aspoň sa hodila k Isis... :) Hneď na druhý deň sme urobili rozlúčku pre Egypťanky, no chúďatá, naspäť do Káhiry, do toho bordelu... a to ani nevieme, že či už sú tam, naposledy sa ozvali predvčerom a to boli ešte v Bombaji, na ceste na letisko, odkiaľ mali najprv letieť do Turecka, ževraj odtiaľ sa dá zohnať let do Káhiry... No tak ani nevieme, že čo je s nimi, v každom prípade, dievčatá nám chýbajú a Mai stále počujem, ako hovorí: Egypt je najlepšia krajina na svete, fakt, najlepšia :D 

Egypťanky a Hong Kong ľudia

Asi tak o ďalšie dva dni sme robili zas ďalšiu rozlúčku pre ďalších dvoch Hong Kong ľudí, Zeno a Vincenta... To až také tiché nebolo, lebo sme sa rozhodli, že je najlepší čas na karaoke, takže sa celkom dosť bliakalo, no... Ale bola sranda aspoň teda...
Veď aj preto sme vystrojili karaoke rozlúčkovú párty pre Mikka (fínsky chalan, čo nahradil Josie v jej firme), ktorý chudák musel ísť naspäť do Fínska dať si zmeniť víza, lebo tu došiel na pracovné víza, ale jeho firma nespĺňa podmienky, ktoré sa pri pracovných vízach vyžadujú a tak sme sa teda lúčili aj s Mikkom, hoci teda ten sa určite vráti, ale prečo nepokračovať, keď sme už teda v takom rozlúčkovom kole... No a to bliakanie bolo zjavne neznesiteľné pre nášho suseda, ktorý sa došiel sťažovať, ale tak aspoň že na nás nezavolal policajtov... 
A aj včera sme sa lúčili, aj keď len tak akože, lebo vlastne sme sa zišli takto v jednom podniku na jedno pivko, keď tu zrazu Francúz David hovorí, že ide zajtra domov, lebo musí požiadať o nové víza, lebo mu končí platnosť starých a tu je to moc komplikované to vybaviť a dakedy ťa aj pošlú domov... na tvoje náklady... :D Tak sme sa aj s Davidom rozlúčili, aj keď príde naspäť, teda dúfam ;) 


A dnes sme sa v robote lúčili s kolegom, čo dostal robotu v Katare, tak tam zajtra ide, no ale to bola dosť iná rozlúčková párty.. trvala tak asi 30 minút, mali sme tortu, samosu, trochu koly a banánové chipsy, všetko sa za 30 minút zjedlo, povedalo sa pár slov, odovzdal sa darček, na ktorý sme sa všetci poskladali a konec... Naspäť do roboty... teda viac menej k písaniu blogu, ale šak možno ešte dačo v tej robote dnes urobím... tak tak nejak s tými rozlúčkami, ani neviem, kto bude odchádzať nabudúce, ale dúfam, že to nebude veľmi skoro, mohli by sme pre zmenu urobiť nejakú uvítaciu párty alebo čo... Veď jasné, keď sa Mikko vráti, urobíme ďalšie karaoke :D

Minulý týždeň v stredu oslavovala India deň republiky a tak sme mali v robote voľno! Aspoň raz teda... :D A s kolegami sme si naplánovali výlet do vodného parku. Keď som to celá nadšená oznamovala svojim spolubývajúcim, mi hovorili, si si istá? Ja by som na tobogány v Indii nešla, hovorila mi Svea... Nuž ale ja som odvážna :) a tak som teda s kolegami do toho vodného parku šla. A náhodou, bol to super vodný park, mali kopec zaujímavých tobogánov, aj bazén s umelými vlnami, aj Rain Dance, to je také, že si v miestnosti, tam hrá hudba a prší :D Aj voda bola úplne čistá, mali tam aj tie gumené kolesá na ktorých sa dá jazdiť na niektorých tobogánoch... Tak som sa vyšantila, no... Inak ale musela som si požičať indickú verziu dámskych plaviek, akože  toto neni Goa, tuna sa nesmie chodiť v tankinách... Takže plavky tu vyzerajú takto: dlhé nohavice a tričko s krátkym rukávom, všetko ušité z plavkovinovej látky, inak by sa to na tom tobogáne nešmýkalo, no.. trochu nepohodlné, ale dalo sa to zniesť... A keďže som tam bola jediná neIndka, tak som sa proste musela prispôsobiť. V každom prípade, tento vodný park ešte navštívim, treba trochu vzrúša do života, nie? :D

V robote ide život pomaly, ale keď Vám príde v celku pozitívna odpoveď na Váš promo e-mail, tak zrazu je čo robiť... Preložiť, poslať šéfovi, počkať na odpoveď, preložiť, poslať naspäť... No lenže prekladať hindskú angličtinu, to nie je nič moc teda... Tak najprv pol hodiny špekulovať, že čo tým vlastne ten môj šéf myslí, potom zistiť, že teda tie odpovede sú odpovede, ale veľa informácií neobsahujú :D no a nakoniec pol hodiny špekulovať nad tým, že ako to pekne povedať po slovensky, aby si teda firma myslela, že akí sme profesionálni :D  No ale horšie je, keď firma pošle, že chce kužeľové kohúty s neviem akou prírubou a ešte s nejakým nadstavcom, či čo.. a toto preložiť do angličtiny, no tak to je akože úplný koniec, moji drahí... Veď aj len koľko mi trvalo zistiť, že industrial valves sa po slovensky povie priemyselné armatúry... No kto by to bol povedal? No a teraz, keď už som si myslela, že poznám asi všetky armatúry aké sú, mi zas príde e-mail s požiadavkou niečoho, čo si ani predstaviť neviem, len viem, že cez to pôjde ropa... :D Akože aspoň ma vie v tej robote furt niečo prekvapiť :) Ešte dobre, že sa drahý šéf rozhodol, že mám začať na slovensku, lebo ak by som toto mala prekladať zo španielčiny a do španielčiny, tak by som si asi všetky vlasy vytrhala :D Joj, ešte dobre, že za chvíľu tu budem mať na španielske preklady Mariu z Columbie :)


Som sa minulý týždeň presťahovala... z izby do izby :D Takže už nebývam s čínskou dievčinou, čo nikdy nevychádza z izby, ale bývam s Maite z Uruguaja... zase :) Asger išiel na 2 týždne cestovať po severe Indie, keď sa vráti, tak zostane len pár dní a pôjde domov do Dánska, tak som obsadila jeho miesto. A som strašne rada, že som sa presťahovala, aj keď mi to teda dalo kopec práce (človek by neveril, že toľko vecí potrebuje k životu :D) ale teraz mám mäkšiu posteľ a v tej izbe je príjemné prítmie a v noci tma ako v rohu :) takže mám konečne vysoko kvalitetny spánok :) A navyše nemám podivnú spolubývajúcu, čo si nevie za sebou ani záchod umyť a vlasy, čo jej vypadnú pri česaní dáva do umývadla, ktoré sa mi len nedávno podarilo odopchať... hlavne, že každý deň sa zavrie do jedinej kúpeľne s teplou vodou tak na hodinu, lebo si perie... Tak som rada, že už sa tým nemusím zaoberať a pre mňa za mňa, nech si nechá všetko prachom zapadnúť... no...


Tento týždeň sme boli v kine. Na 127 hodín, ktorý je u nás v kinách od 3. februára a tu ho dávajú už dva týždne. Fakt dobrý film, ale nie veľmi pekný...ale o tom som nechcela. Kinosála ako v bežnom multikine v bežnom nákupnom centre, pop corn, kola, nachos, no ako keby som bola v BB v kine v Shopping centre Európa. A tak si sadnem a čakám a zrazu začne hrať indická hymna :D celkom šok, pred každým filmom v kine hrať hymnu, to som ešte nikde nepočula... A koľko huhuhu bolo kvôli jednému zákonu o hymne na školách u nás na Slovensku :D Tak si predstavme to huhuhu keby niekto chcel presadiť indické zvyklosti v našich kinách :D hehehe... Potom začal film, a tak asi v polovici sa zapálili svetlá a film vypli... Ja kukám, to čo je? A potom mi Rafa hovorí, že v Indii je cez film prestávka :D Cik pauza :D no, tak aj indické kino je plné prekvapení, som si myslela, že keď vyzerá ako každé iné... Nuž ale asi som si už mala dávno zvyknúť na to, že tu sa veci jednoducho robia inak, no... :)


Suché dni :D Tak aj takú vec tu majú... a znamená to, že nikde nikde nikde vám nepredajú žiadny žiadny žiadny alkohol... akože, veď ono by to až tak nevadilo, keby sme my, Indie neznalí, vedeli dopredu, že má byť takýto deň a nezorganizovali rozlúčkovú akciu :D no... Tak tá bola pri kole a limonáde a čipsoch... :) Ale takýchto dní je len zopár v roku.. Sú to štátne sviatky ako Deň republiky a potom všetky výročia, čo sa týkajú Máhatmú Ghándhího... najbližší je snáď niekedy v máji... Ale teraz aspoň vieme, že niečo také je :D A na ďalší suchý deň budeme pripravení :D hehehe...


A včera som konečne dostala nový skúter... Honda Activa je super! Funguje jej aj tachometer, tak konečne viem, ako rýchlo jazdím, dnes som si to napríklad z roboty po diaľnici pálila šesťdesiatkou :D Kinetic by sa pri takej rýchlosti asi rozpadol :D A konečne mám aj oba späťáky a ukladací priestor pod sedadlom, ktoré je tak 7 krát pohodlnejšie...je síce drahšia, ale zjavne je bezpečnejšia a keďže za chvíľu budem voziť aj svoju novú kolegyňu z Columbie, bol to jednoznačne dobrý nápad... no a pre porovnanie :D môj prvý skúter od Sandeepa a moja nová Activa :) 

Tak na dnes stačilo, deti, ide sa spať... :) zos láskou vaša ja... :D

O trojdňovej punjabi svadbe, o ľudoch a ľuďoch :D, ako mať 2 rozlúčkové akcie, o tom, ako sme Jerryho naháňali, o chorobe hnusobe a nemocnici a o skútroch a skútroch a skútroch... :D

Jaaaj, no, tak prešli aj dva týždne, ani neviem ako, a nejak som celkom nemala až tak veľa času tuto písať, lebo akosi od nedávna v robote musím pracovať... ale je o čom, to je jasné, tak poďme na to. 
Začneme asi Chopsyho trojdňovou svadbou, ktorá sa začala vo štvrtok večer veľmi pekne, akože oficiálnymi zásnubami, ktoré tu volajú že ring ceremony. Tá sa samozrejme neobišla bez honosnej recepcie, kde bolo mrte jedla, brušná tanečnica, fashion show z Chopsyho vlastnej dielne, riadne hlasná Punjabi hudba a drinky, drinky... Chopsy nám povedal, že sa máme pripraviť na odchod na túto časť svadby o 6 večer, takže sme samozrejme vyrazili o pol deviatej. Recepcia ešte nebola ani v polovičnom prúde, veď sme v Indii, meškať dve a pol hodiny znamená prísť medzi prvými a tak sme mali aspoň miesto na sedenie :D a začali za nami chodiť čašníci s predjedlami v podobe "jednohubiek", ktorých bolo niekoľko druhov, takže po ochutnaní všetkých sme boli tak trochen prejedení. A tak sme popíjali miešané nápoje a sledovali fashion show, v ktorej sa nejakým spôsobom ocitli ako modeli aj Asger, Rafa, Maite, Eva, Marlowe a Josie... Chopsy týmto ako návrhár musel stúpnuť v očiach všetkých zúčastnených, lebo šak mať bielych ľudí vo fashion show, to je lukrativita!

Pomedzi to tancovala brušná tanečnica, inak, tiež bola z Európy, mala ťažko slovanský prízvuk, tipla by som Ukrajinu alebo Rusko... Inak, polovicu z tých tradične indických šiat, čo boli na fashion show by som si hneď kúpila, keby boli na predaj, krááásne veci... Škoda, že Chopsy nám ešte fotky nedal, hneď by som ich tu prilepila :D Ale keďže sme v Indii, tak si na tie fotky pekne počkáme, snáď do novembra budú :D No celá ring ceremony bola ale veľmi romantická, Chopsy si aj na koleno pred Dawneet kľakol, aj bol celý šťastný, že prsteň prijala, ako keby nevedel, že si ho Dawneet vezme :D Šak by ju rodičia asi zniesli zo sveta, keď museli toľko peňazí vraziť do svadby, Indovia proste musia mať svadby honosné, no... a minimálne 1000 hostí, inak svadba za nič nestojí, úplné šialenstvo :D No po výmene snubákov celá rodina ženícha a nevesty začala tancovať priamo na pódiu, a čudní bieli ľudia sa k nim po chvíli pridali. Aj som sa takmer naučila punjabi tanec, akurát, že teraz si už vôbec nepamätám ako to bolo :D ale možno by som si spomenula, keby začala punjabi hudba zase hrať :D

V piatok (podľa mňa je slovo piatok odvodené od pijatok :D) sa celá akcia presunula do Cycle Society, pekne párty na ulici, bomba.. Dawneet tam nebola, mala zakázané žúrovať, zato Chopsy si zažúroval aj za ňu. Mega hlasná punjabi hudba, týpkovia čo pobehovali okolo s táckami plnými indických jednohubiek, kopec hlavných chodov formou bufetu a drinky, zase tie drinky... A tak sme tancovali a tancovali, až kým policajti neprišli a nezrušili nám akciu... Chopsy ich musel pozvať k sebe domov a trochu ich podplatiť, to sa tu tak proste robí, keď nie ste blond :D No a tak sme v párty pekne pokračovali u nás doma, nechcelo sa nám ísť spať a dobre sme sa bavili, až prišiel náš indický sused/kamarát Ameya, ktorého ujo býva pod nami, nám povedať, že ak okamžite nevypneme hudbu, zavolajú na nás policajtov. A tak sme si povedali, že jeden policajný vpád do Cycle Society je na jeden večer dosť a išli sme spať. Aj tak sme museli v sobotu ráno vstávať, čakala nás svadobná ceremónia. Tak sme sa tradične vyobliekali...

Vôbec sme netušili, čo nás čaká, ale veď sme vedeli, že sa dočkáme... Extrémne hlasná hudba začala, bubny v nej boli naživo a bol to hotový randál, Chopsyho už čakal jeho tátoš kôň a všetci začali tancovať a veseliť sa a preto nám trvalo vyše pol hodinu dostať sa ku bráne do Cycle Society... Ktosi medzitým vytiahol celý lietajúci koberec delobuchov, rozprestrel ho pred nami, všetkými tancujúcimi ľuďmi a podpálil... Asi tak na pol hodinu sme všetci ohluchli, aj keď teda sme boli všetci dosť hluchí aj predtým, z predchádzajúceho dňa... :D A tak sme celí hluchí a veselí nastúpili do rikší a odviezli sa niekam... :D sme si mysleli, že do chrámu, kde bude svadba, ale nie :D Indovia ťa nenechajú ísť do kaplnky nalačno :D Raňajky vo veľkom štýle... A potom pešia pokračovačka na svadobný obrad za obrovského hluku a neustáleho tanca, Chopsy na koni, to bola najväčšia haluz :D

A tak sme sa pomaly, asi za trištvrte hodinu, presunuli tých 200 metrov, čo nás delilo od chrámu, či akokoľvek to nazveme, ja ani neviem aká sikhska odnož hinduizmu by to tak mohla byť, ale keď sme tam došli, pochopili sme, prečo všetci nosia šľapky a sandále a prečo tradičný odev zahŕňa šál, či štólu. Do chrámu len naboso a so zakrytou hlavou! Chalani s tým mali menší problém, s ničím takým nepočítali, ale našťastie Indovia s niečím takým počítajú a tak pred chrámom bol veľký kôš plný šatiek. Veľmi farebných. Tak takto sme potom vyzerali:

Vnútri sme si pekne posadali na zem, chalani na jednu stranu a dievčatá na druhú (čo už... to sa musí...) do tureckého sedu a čakali, že čo bude. Akože svadobný obrad ma sklamal, vidno aká je India a celé náboženstvo stále totálne masculinistické, tak Chopsymu dali nejaký dlhý šál a Dawneet musela chytiť jeden koniec a chodiť za Chopsym ako psík... takto prešli 5x okolo oltára, alebo čo to bolo... A ničomu som nerozumela, takže ani neviem, čo tam hovorili a spievali, ale Chopsy a Dawneet nepovedali ani slovo, takže ÁNO sa tu zjavne nepoužíva :D Celá ceremónia trvala asi pol hodinu a potom všetci komplet plakali, ešte aj Chopsy a tak sme všetci svorne dúfali, že sú to slzy šťastia, lebo veď toto bola "dohodnutá" svadba... Ale asi to boli šťastné slzy, lebo od vtedy som videla Chopsyho a Dawneet len sa usmievať a žiariť ;)

Potom nás čakal obed a kus oddych, vrátili sme sa domov a všetci sme zaspali :D A potom večer zase... Recepcia, gratulácie, fotenie a fotenie... a zase jedlo a pitie... no tentokrát sa to zaobišlo bez tanca a superhlasnej hudby. Aspoň bol konečne priestor aj na nejaký ten rozhovor :) a mali sme čas naplánovať si afterparty u nás v byte... Ale takto vyzerali šťastný ženích a nevesta (a ja s nimi :D):

No. A bolo po svadbe... konečne :D Bola dosť vyčerpávajúca a tak sme nedeľu strávili pekne oddychovaním, spaním, vylihovaním a ničnerobením. Ja som pozerala rozprávky :D disneyofky... Pekne strávený deň :D


Inak takto... Veľa ľudí sa povymieňalo v Cycle Society, aj nerf som už mala, veď nikdy nevieme kto a kedy príde, už si pripadám jak recepčná v lacnom hosteli :D a keď nám zazvoní zvonček, je 5 percentná šanca, že je to nový stážista... Všetci sme boli šťastní, že Togo sa odsťahoval, teda hlavne ja :D akože fakt som sa nechcela stať princeznou Toga :D a bola jedna izba na chvíľu voľná, každý by mal posteľ.. no ale čo sa nestalo? Prišli dvaja chalani z Afriky, Eli z Pobrežia Slonoviny a Edward z Kene... a tak dostali izbu oni, ja som svoju izbu sharovala s dvoma Egypťankami, keďže Maite a Asger si nejak moc padli do oka a bývajú spolu :), Hong Kong ľudia stále zostali v jednej izbe traja,  a Rafa odvtedy spí na chodbe na totálne malej posteli.. To nás však bolo v byte IBA 11... Krátko nato došla baba z Indonézie, tá musela spať na matraci na zemi na chodbe, lebo 12 ľudí v byte ktorý je mienený pre 8 ľudí, to je trochu veľa... Náš dav sa potom zmenšil, Afričania a Indonézanka sa odsťahovali, lebo pracujú kdesi 80 km od Pune... A Egypťanky získali izbu a Rafa sa takmer presťahoval ku mne z tej chodby, ale nakoniec tak neurobil, lebo hádajte čo? Prišla nová stážistka! Tentokrát originál z Číny a nasťahovala sa ku mne do izby... Chudák Rafa ostal na chodbe a štípu ho tam komáre... No a moja spolubývajúca z izby vychádza len v prípade, že si potrebuje ísť uvariť čaj. Inak je stále v izbe, aj jedlo si tam odniesla, žiadne že jedlo dať do kuchyne a večerať ako človek medzi ostatnými... Tak trochu nespoločenská, ale možno ju to časom prejde, šak kultúrna adaptácia musí za pár týždňov prebehnúť aspoň v prvej fáze :D. Takže opäť raz 10 ľudí v byte, aspoň nikdy nie je ticho... Nuž a naši obľúbení Aiesecári sa snažili nám do bytu dať ďalších piatich stážistov, no veď a prečo nie? Hej, došli dve baby a jeden chalan z Taiwanu a ďalšia Číňanka a Poliak. Keď s nimi Aiesecári prišli do Cycle Society, samozrejme neohlásene, povedali sme im len radi vás spoznávame, ale bohužiaľ, nemáme už žiadne voľné miesto na spanie :D ... A tak ich Aiesecári všetkých vzali na Office, inak akože majú office že byt a v ňom len jedna izba je určená na kancelársku prácu, inak sú tam postele a matrace a kuchyňa a všetko, takže ich podozrievame z organizovania party v tom byte.. No ale nateraz bola párty zrušená... A aiesecári konečne vidia, že takto sa to nerobí, keď tam majú nasáčkovaných piatich ľudí, ktorí sú tam vkuse a tak ich možu pekne otravovať.. Dúfam, že to aj robia...


Josie :D

Áno, blondínka... V pondelok po svadbe mala rozlúčkovú akciu. Odišla na letisko v Pune, odletela do Delhi a tam jej oznámili, že jej let bol preložený z večera na nasledujúci deň ráno. A tak spokojne išla do hotela, prespala a nasledujúci deň jej pri pasovej kontrole povedali: slečna, vy dnes nikam nepoletíte, včera vám vypršali víza... Hups... Tak chudinka Josie, ktorá si myslela, že víza jej platia pol roka od vstupu do krajiny, nie pol roka od ich vydania, strávila pár dní obehávaním úradov v Delhi a potom, aby sa celý proces urýchlil, pricestovala späť do Pune, kde sme ju vymákli na FRO (Foreign Registration Office)... Musela si vybaviť povolenie opustiť krajinu po vypršaní víz a byrokracia tuna v Indii nepustí, musíš mať, čo musíš mať, inak nič... No a tak o týždeň neskôr, opäť v pondelok :D mala Josie ďalšiu rozlúčkovú akciu... To len Josie môže mať dve párty :D Ale nakoniec šťastne odišla, aj keď presne o týždeň neskôr ako pôvodne plánovala a o zopár tisíc rupií chudobnejšia, no...


Máme myš. Volá sa Jerry. Žije v gauči pri stene. Teda ak ešte žije, ale o tom potom. Prvý krát sme ho videli počas svadby, keď sme prišli domov z niektorého dňa, už presne neviem z ktorého. A vlastne sme ho ani moc nevideli, pretože je extrémne rýchly, akože neboli sme si istí, že čo nám to behá po obývačke. Bolo to malé, čierne a superrýchle. Rafa s Vincentom (Hong Kong chalan) ho začali naháňať, tak chudák jerry bol taký vyplašený, že krížom krážom všade po obývačke behal, ale bolo nemožné ho chytiť. Tak sme sa rozhodli, že sa teda bude volať Jerry, aby sa ho nikto nebál a aby nám s ním bolo príjemnejšie. A tak máme Jerryho. Zopár krát som ho videla, ale je taký rýchly, že niekedy neviem, či sa mi to len zdalo, alebo prebehol okolo :D Ale inak raz sme ho videli všetci pekne sedieť a nehýbať sa, takže vieme, že je malinký, tmavohnedý a malinký :D Len dúfame, že Jerry nemá so sebou svoju malinkú rodinu, lebo to už by bol prúser.. Ale už som Jerryho nevidela zopár dní, možno aj týždeň a tak možno že Jerry už je niekde v malinkom myšacom nebíčku, lebo 
a) chodia k nám na návštevu mačky občas, tie ho mohli chytiť, čiste teoreticky
b) v kuchyni pri smetiaku máme jed na potkany, z ktorého podozrivo ubudlo, špeciálne v posledných dňoch, takže máme podozrenie, že Jerry si pochutnával na otrave...
A tak nevieme a čakáme, či Jerryo ešte niekedy uvidíme alebo nie.. nuž uvidíme...


No a keďže tohtoročná zima v Indii je neuveriteľne a výnimočne tuhá (nočná teplota v Pune okolo 5 stupňov, brrrr...) tak som samozrejme prechladla, šak prečo by sa mi malo dať zavrieť okno v izbe, že? No a takto som prechladla každú noc o čosi viac až som z toho prechladnutia začala kašľať a neskôr som aj teplotu chytila. A tak som sa pekne doma liečila, len akosi hneď na začiatku tejto choroby sa mi moc nedala zraziť teplota a tak ma moje egyptské spolubývajúce spolu s dvoma aiesecármi násilím odvliekli na pohotovosť. Tak som si hovorila, no dobre, aspoň mi niečo dajú a budem skôr zdravá.. Tak som prišla do miestnosti Pohotovosť a zistila, že je tam asi 15 postelí, z toho 4 obsadené... prikázali mi ľahnúť na jednu z tých postelí, mi tam merali tlak a teplotu a kadečo... a tak kukám na tie závesy, čo boli okolo, že nedalo by sa to zatiahnuť? A tak jedna sestrička zatiahla pol závesu pri stene, čo mi bolo prd platné :D Potom došli medičky, študentky, jasné, biela žena a ešte aj blondína je v nemocnici, musíme sa ísť na ňu všetci komplet pozrieť :D  A keďže som mala drzú náladu tak sa pýtam: "A to koľko ľudí sa príde na mňa pozrieť? Robíte zo mňa študentský prípad, alebo jedna Indka na odmeranie teploty nestačí?" Potom mi dali že Strepsils, tak som sa smiala a pýtala To vážne? To myslíte vážne? A to mi má ako pomôcť? keďže o bolesti hrdla som nemala ani chýru ani slychu, no... A potom došiel doktor s takou veľkou ihlou a sa pýtam, to čo je? A doktor, to ti pomože :D A ja že, dobre, ale čo to je? A doktor, že neboj sa... Tak kričím na pol izby že ale ja som alergická na paracetamol! Tak doktor kuká, potriasol hlavou, tu ostaň, povedal a odišiel opodiaľ, kde živo debatoval so sestrami a medičkami. V tom jeden z pacientov začal kričať, neviem vôbec, čo mu bolo, ale nedalo sa to vydržať, tak som zdrhla :D Akože normálne som sa postavila, obula topánky a odišla :D Čakala som vonku pred pohotovosťou, lebo akože fakt som nemala záujem to počúvať. No a nakoniec došli za mnou Aiesecári, že nemôžu mi pichnúť nič, lebo vo všetkom je paracetamol :D tak doniesli recept, na ktorom bolo, že sa volám Lusha :D A si hovorím, dúfam, že niečo lepšie mi predpísali ako strepsils :D Ale nakoniec hej, dali mi nejaké trojdňové antibiotiká, ibuprofen na tri dni a niečona trávenie na tri dni, lebo vraj tie antibiotiká sú ťažké. A tak som sa liečila až som sa vyliečila a dúfam, že na pohotovosť už nepôjdem :)


A späť k mojej milovanej téme, skútre :D Normálne ma nasrali poslednou dobou... :D teda ten môj ma nasral a aj jeho prenajímateľ. Tak si idem takto pekne z roboty, ešte sa mi aj podarilo trochu skôr zdrhnúť, ponáhľala som sa na Josinu prvú rozlúčku a normálne idem (teda zas mi musel týpek, čo sa tvári ako security nakopnúť ten šrot, ale išla som), idem a zrazu pr prrr prrrrrrrrrr... a motor nič. Prestal fungovať. To som bola niekde v Kadhaki, asi tak 8 km od roboty a 14 km od domu. Tak volám Sandeepovi, nech príde po mňa. Sandeep hovorí, že je v Mumbaii, že mám zavolať jeho neschopnému bratovi Ravimu. Tak volám Ravimu a Ravi že, daj si to opraviť, tam hned poblíž je opravár. Tak mu hovorím, že to je jeho skúter a ja ho opravovať nebudem dávať. A on mi na to, že mi to zaplatí. Mu hovorím na to nemám čas. A on, že to neni jeho problém, čo ma dosť naštvalo, lebo zjavne je to jeho problém, že prenajíma skútre, ktoré sa počas jazdy rozpadávajú na kúsky... a tak mu hovorím fajn, takže nie je môj problém ak tvoj všivavý šrot nechám tu na ceste a vezmem si domov rikšu. Začal protestovať, ale som mu zložila, joj, či som bola naštvaná :D  No ale tak nakoniec som si povedala, že možno bude lacnejší ten opravár ako tá rikša, tak som tam ten skúter odtlačila, medzitým mi volal Ravi, že nemám skúter nechávať na ulici :D no a opravár skúter rozobral, vyčistil iskru, poskladal naspať a skúter išiel... A mi hovorí, prenajmi si iný skúter, tento šrot za chvíľu umrie :D Zaplatila som mu 20 rupií (cca 30 centov) a pokračovala v ceste domov, medzitým som povedala Ravimu, nech mi donesie iný skúter a on že hej, hej, zajtra... No jasne, že nič, tak som mu volala zas a zas že zajtra.. potom som ochorela, tak som skúter nepotrebovala, bolo mi to fuk, ale naštartovať ho po štvordňovej prestávke, to bol kumšt, potrebovali sme troch Indov a asi 10 minút... A potom v pondelok ráno skúter zas nejde, zas volám Ravimu a ten, že zajtra, tak mu hovorím príď si pre skúter a vráť depozit, som s tebou skončila... A zavolala som druhému týpkovi, čo mám číslo od Cristiny, ale on momentálne skúter nemá... Tak som volala ďalšiemu, že Maruti sa volá :D a on mi doniesol kinetic (starý skúter, ako ten, čo som mala od Raviho, ale fungujúci) ešte v ten deň, pričom mi ho vymení za Activu (nový skúter, pekný a spoľahlivý) hneď ako mu jednu niekto vráti. Ale ja som veľmi spokojná aj s týmto kineticom, lebo pekne štartuje, motor je oveľa tichší a pekne ide, aj späťák ostane tak ako ho nastavím a dokonca sa mi zdá, že menej benzínu papá. Tak sa hrozne teším na Activu, lebo ak je jazda na kineticu taká super, tak na Active to bude hotové nebíčko... No a ujo Maruti (má výšku asi tak 150cm) sa o svoje skútre stará, takže bude to fajn, nie ako s Ravim. A ozaj, veď Sandeep mi volal hneď na druhý deň ako som dostala skúter od Marutiho, že počul, že mám problém s jeho skútrom, tak mu vravím príď si po ńho, ja ho nechcem a už žiadny skúter nechcem... A on mi na to, že dám ti novú Activu.. a ja nie, nechcem ďakujem. A on, si si požičala skúter od Marutiho, že? A ja: hej, keď tebe všetko trvá pol roka... Ja nejak musím chodiť do roboty... Tak je asi parádne napálený na Raviho, že stratil dlhodobého zákazníka :D a inak pre skúter si ešte furt neprišiel. Asi ho predám :D A inak, nabudúce, keď príde nový človek abude chcieť skúter, tak mu dám Marutiho číslo... Lebo aj Asger a Rafa majú so svojimi skútrami dosť problémy, Asgerov furt zdochýna a Rafov nechce štartovať... Tak viem, že Sandeep a Ravi nie sú spoľahlivým zdrojom skútrov. No.. Kašlem im na tie šroty :D
No, tak toľko na dnes, tak znova nabudúce, dúfam, že o týždeň nás nebude žiť v byte 18 a že Jerry nezdochol. No šak sa dozvieme, počkáme, uvidíme..

O Silvestrovaní a Novom Roku v Goe, o tom, ako som sa z chatky do chatky sťahovala, o hľadaní lístka na autobus a o ďalších prekvapeniach :)

Ani sme sa nenazdali a sviatky sú za nami, a my  menej šťastní, čo nemáme dovolenku a ani voľno na Tri Krále zase sedíme v robote. Ale keďže nám nejde internet, tak nerobíme. Iba sedíme a rozprávame, teda ja stále len opakujem novonaučenú frázu „Mujhe hindi nehi ati, kripya, english mey baath kijiye“ (neviem hindsky, prosím hovorte anglicky) :D A tak bude asi lepšie, keď si tuto takto vo Worde pekne budem písať blog a potom ho len šupnem na net, keď bude pripojenie... Inak, šťastný Nový Rok všetkým ;)

Tak sme po Vianociach dostali veľa Aiesecárskych darčekov v podobe kopy stážistov, ktorí keď sa dozvedeli, že pracovať začnú najskôr 3.1., rozhodli sa, že pôjdu na výlet do Delhi a Agry, a aj šli. A ešte sa nevrátili. Ale dobre, že šli, lebo tuná by sa o nich aj tak nemal kto starať, keďže Aiesecári nič a ja som vo štvrok večer tiež opustila Pune a vydala sa smer Goa. Iba Togo zostal sám doma, chudák, ale tak aspoň nikomu neprekážalo, že si púšťa jednu pesničku stále dookola niekoľko hodín. Teda možno to prekážalo dievčatám zo Srí Lanky, ktoré som v blogu už spomínala, dve dievčatá, čo prišli a potom ich presťahovali kdesi do mače.. Tak tieto prišli na návštevu v najnevhodnejšom čase, samozrejme, lebo nikto okrem Toga nebol doma... Ja v Goe, Hong Kong ľudia a Egypťanky v Delhi a Asger s Rafaelom v Thajsku... No tak si asi dievčatá veľa srandy neužili, ale ktovie...  ;D

A aby ste vedeli, cesta do Goy vôbec nie je taká krátka ako sa zdá, hlavne, keď idete autobusom. Jasné, SLEEPER Busy, kde sa spí na ozajstnej posteli, ktorú však zdieľate s ďalším človekom, sú celkom fajn, keď idete po diaľnici, resp. po akejkoľvek rovnej ceste. Ale tunak v Indii veľa rovných ciest nie je, ak nie sú zákruty, tak sú hrby a diery v ceste. Takže sa vlastne celú noc snažíte nespadnúť z postele, alebo lepšie, neprivaliť svojho spolucestujúceho :D, v mojom prípade to bola Nemka Eva. No a teda trochu si posíte, ak sa vám podarí nájsť si dosť miesta na to, aby ste si ľahli na chrbát alebo na brucho, spať na boku je totiž v týchto autobusoch životu nebezpečné pre vás aj ostatných okolo vás z vyššie uvedených dôvodov :D   A tak sa celú noc budíte, že vás všetko bolí :D a potom zase zaspíte a zase sa zobudíte a takto strávite približne 10 hodín.

Ale nakoniec dôjdete do cieľa, teda, to si myslíte :D a ste celí šťastní. A ak máte kamošku v inom autobuse, ktorý opustil Pune v tom istom čase ako váš autobus, myslíte si, že na ňu počkáte tak maximálne pol hoďky. Omyl. Na Widad zo Singapuru, ktorá nezohnala lístok v našom autobuse sme čakali dve a trištvrte hodiny. A náš predplatený taxík s nami. Nakoniec som už aj gitaru vytiahla a tak trochu sme pretextovali jeden song, spievali sme si, že : We´re here without you Widad, but you´re still on our lonely minds, we think about you Widad, and we dream about you all the time :D  Tak nakoniec aj došla po dlhom čase a nasadli sme do taxíka, resp. sme sa do ňho natlačili, lebo nás bolo 5 plus šofér a auto bolo veľkosti Felícia, alebo tak nejak...  A hodinu a štvrť nehybne sedeli, lebo nebolo kam sa pohnúť, zabrali sme asi každý centimeter kubický priestoru v tom aute. Ale aj tak sa dá a aspoň sme ušetrili :D

Keď sme došli na miesto, celí sme boli šťastný, veď nás tam čakalo ďalších 6 ľudí, zistili sme, že chatky sú rovno na pláži, pekne pod palmovými stromami a veľmi sme sa vytešovali, že sme pri mori a ešte v takom krásnom prostredí. Náš rezort bol EKO, čo znamená, že všetko bolo tak prírodné, ako sa len dalo, tak napríklad podlaha v chatke bola bambusová, no šak viete, veľa dlhých bambusových tyčí poukladaných na zopár dlhých bambusových tyčiach a trochu priviazaných jedna k druhej a je Eko podlaha hotová :D akože, chatky môžete vidieť na FB v albume Incredible India – New Year in Goa... zo dve fotky tam budú, no.. Najlepšie na chatkách bolo, že to nemalo dvere a malo to kúpelňu, ale tá bola v takzvanom open space, čiže nijako neoddelená od ostatných častí chatky, teda postele... celkom fun, no.. :D Svea, chcem sa ísť vycikať, môžeš na chvíľu odísť? Mo, chcela by som sa osprchovať, vypadni :D Tak celkom vtipné :D

Ale zato tá pláž... a tá pohodička... Ležkať si na lehátku na pláži, popíjať mojitko alebo nejaký iný drinčík :D čľapakať sa v mori a hádzať sa do vĺn, to všetko je Goa a môj osobný raj J Áno, takto vyzerá nebo :D  Potom sledovanie západu slnka, to čľuplo do mora :D a hor sa do spŕch a na večeru, rýchlo, rýchlo, lebo nestihneme happy hour v klube, kde je jediná poriadna silvestrovská párty a budeme musieť platiť dvojnásobné vstupné. Tak sa nám veľmi dobre išlo s plnými bruchami, nuž ale stihli sme to tesne, lebo tam bol brutálny rad, ale tak nakoniec všetko dobre dopadlo. Ja som vošla s Fínkou Josie, jasné, dve blondínky, tak hned došiel Ind, že či si nedáme drink, a my teda že prečo nie... Tak nás k baru zaviedol a tam dvaja blonďáci s ešte jedným indom, že jeho kámoši. Tak blonďáci boli Švédi a boli celkom milí, tak sme sa tak nejak spoločne zabávali, samozrejme celú našu grupu sme zoznámili a bola sranda... Som sa dokonca po indickej polnoci a hromadnom objímaní a prianí aj mamke a tatikovi dovolala :D šak veď treba popriať šťastný nový rok aj doma, ne? :) no ta tak..

Tak sme sa vytancovali, vyšantili, vyrozprávali, tak trochu som stratila hlas, spolužiak Edo by si srandu zo mňa zase robil :D a keď klub zavreli, tak sme sa nejakým spôsobom piati napchali do jednej rikše, čo rikše sú max. pre troch a davaj naspäť do nášho rezortu. A kukám a vidím, že zlé problémy, Svea sa sťahuje z našej chatky do Erikovej a mi hovorí, sorry, aj ty sa musíš. Tak sa pýtam, že čo sa stalo, a čo ja s tým, no a Svea hovorí, že sa rozišla s Moom, a že musím niekde inde spať. Tak sa sťahujem do Michellovej chatky, tam Michell, Cristina, Soli a Josie vedú debatu, tak sa pridám, Soli chce ísť na pláž, ale nejak nikoho nemôže donútiť aby šiel s ním :D Na chvíľu sme sa s Josie zakecali a kukáme a Cristina s Michellom cez celú posteľ a nejavia známky života. Tak zo spania v tejto chatke nič... Medzičasom Erik pacifikoval Moove prehnané reakcie, najprv v chatke, potom keď niečo rozbili, tak to presunuli na pláž, chudák Mo. Tak my dve bezdomovkyne :D sme sa rozhodli, že Mo neMo, rozchod  nerozchod, ideme spať do Moovej chatky a hotovo. Tak sme si ľahli asi na pol postele, sme nechceli zaberať veľa miesta, šak čo keby sa náhodou Erikovi podarilo Moa ukľudniť natoľko, žeby išiel spať. Ráno sme zistili, že Mo definitívne nespal :D a samo, že som sa zase musela sťahovať, lebo Michell odchádzal a jeho chatka bola na ďalšie dni obsadená. Tak šup veci do Erikovej chatky, potom ale zase nás bolo v jednej chatke priveľa, tak sme si našli ďalšiu asi dve minúty pešo od rezortu, tak znova sťahovať... Som mala pocit, že všetci ľudia, čo sú so mnou v Goe sú Indovia :D Furt tá najkomplikovanejšia cesta je najlepšia :D A tak ráno, keďže sme museli chatku vypratať, som znova sťahovala veci k Erikovi, lebo on ostal v Goe na dlhšie, tak sme všetci použili jeho chatku ako úložňu batožín a verejné sprchy :D 

A keď už sme pri verejných kúpelniach, hmm.. v Madgaone na autobusovej stanici majú fantastické wécka, fakt, musíš zaplatiť 10 rupií za to, že ani voda netečie a samozrejme, že to nie sú „západniarske“ wécka. Neviem, kto bol taký múdry a nazval to turecký záchod, keď je absolútne zjavné, že je to indický záchod. Akože jasné, teraz je India natoľko westernized, že väčšinou majú vo veľkźch mestách takmer všade „naše“ wécka, ale v odľahlejších kútoch, alebo tam, kde majú západniarov na háku... diera v podlahe :D ako to volá Josie :D

Inak takto v Madgaone na autobusovej stanici, keď už sme aj vedeli, že ktorý bus je náš, som zistila, že nemám naše lístky na autobus... Tak som prevrátila celú kabelku, celú zem som prehľadala naokolí, že či som lístok náhodou nestratila tam.. Akože v pohode by to snáď bolo aj bez lístka, šofér autobusu mal naše mená, ale kde som tie lístky dala? No jasné, blondínka, nevie si nič zapamätať, chudera... Som ich mala v ruke a išla som k bufetu si kúpiť vodu na predlhú cestu... a tam som ich nechala na pulte. Ani náhodou ma nenapadlo, že tam som ich mohla nechať, ale zjavne Cristina nie je vôbec blondínka a tak ich tam aj našla :D uf.

No a cesta naspäť bola extrémne od veci, lebo sme mali mať SEMI SLEEPER, to je také, že si tam normálne vyložíte nohy a spustíte operadlo, ale nejakým zázrakom bola semi sleeper iba prvá polovica autobusu a druhá bola obyčajný seater, samozrejme, že my sme mali lístky v tej druhej polovici... Ach jo, a ešte týpek, čo sedel predomnou si tak spustil operadlo, že som sa ani pohnúť nemohla celú cestu, a ešte mu hovorím, vadilo by vám, keby ste si dali to operadlo len o malinký kúsok vyššie? A on že hej, vadilo. Tak si vravím, fasa, indické gentlemanstvo nemá hraníc :D Tak to poviem aspoň nejak inak, no... Ale tak sme v Indii... No ale aj tak som spala trochu, ale jak štolverk som bola keď sme v Pune ráno vystúpili. Ešte dobre, že som nemusela ísť do roboty hneď.

A tak som deň strávila praním a nakupovaním a kvalitným čisto dievčenským časom s Josie a Sveou... No a keďže máme toľko veľa ľudí v byte, už nemôžem mať sama izbu a tak sa mal ku mnme Asger nasťahovať. Ale nakoniec sa nenasťahoval Asger, ale Maita, nová stážistka, o ktorej sme samozrejme nevedeli, že príde :D. Maita je z Uruguaya, takže super, možno sa konečne naučím trochu po španielsky :D Takže momentálne je nás 10, máme 8 postelí a jednu kúpelňu s teplou vodou... krása. Už som sa o tom zmienila jednej aiesecárke, a ona že, hej, my sa na to pozrieme a niečo s tým urobíme, ale ako poznám Indov a zvlášť tunajších aiesecárov, možno dojde ďalších 5 stážistov, o ktorých nám nikto nepovie a budú mať bývať s nami a budeme spať na smeny alebo čo :D a možno nie, no v každom prípade, ak nič čoskoro neurobia, budem otravovať všetkých, na ktorých mám telefónne číslo :D ako vždy, keď niečo vážne treba naozaj vyriešiť...

No dobre, dosť bolo na dnes, čaká ma zaujímavý týždeň, Chopsyho (Punjabi Ind, náš kamoš) svadba trvajúca tri dni, tak o týžden isto zas bude o čom :D  Veď uvidíme :)