Ani sme sa nenazdali a sviatky sú za nami, a my menej šťastní, čo nemáme dovolenku a ani voľno na Tri Krále zase sedíme v robote. Ale keďže nám nejde internet, tak nerobíme. Iba sedíme a rozprávame, teda ja stále len opakujem novonaučenú frázu „Mujhe hindi nehi ati, kripya, english mey baath kijiye“ (neviem hindsky, prosím hovorte anglicky) :D A tak bude asi lepšie, keď si tuto takto vo Worde pekne budem písať blog a potom ho len šupnem na net, keď bude pripojenie... Inak, šťastný Nový Rok všetkým ;)
Tak sme po Vianociach dostali veľa Aiesecárskych darčekov v podobe kopy stážistov, ktorí keď sa dozvedeli, že pracovať začnú najskôr 3.1., rozhodli sa, že pôjdu na výlet do Delhi a Agry, a aj šli. A ešte sa nevrátili. Ale dobre, že šli, lebo tuná by sa o nich aj tak nemal kto starať, keďže Aiesecári nič a ja som vo štvrok večer tiež opustila Pune a vydala sa smer Goa. Iba Togo zostal sám doma, chudák, ale tak aspoň nikomu neprekážalo, že si púšťa jednu pesničku stále dookola niekoľko hodín. Teda možno to prekážalo dievčatám zo Srí Lanky, ktoré som v blogu už spomínala, dve dievčatá, čo prišli a potom ich presťahovali kdesi do mače.. Tak tieto prišli na návštevu v najnevhodnejšom čase, samozrejme, lebo nikto okrem Toga nebol doma... Ja v Goe, Hong Kong ľudia a Egypťanky v Delhi a Asger s Rafaelom v Thajsku... No tak si asi dievčatá veľa srandy neužili, ale ktovie... ;D
A aby ste vedeli, cesta do Goy vôbec nie je taká krátka ako sa zdá, hlavne, keď idete autobusom. Jasné, SLEEPER Busy, kde sa spí na ozajstnej posteli, ktorú však zdieľate s ďalším človekom, sú celkom fajn, keď idete po diaľnici, resp. po akejkoľvek rovnej ceste. Ale tunak v Indii veľa rovných ciest nie je, ak nie sú zákruty, tak sú hrby a diery v ceste. Takže sa vlastne celú noc snažíte nespadnúť z postele, alebo lepšie, neprivaliť svojho spolucestujúceho :D, v mojom prípade to bola Nemka Eva. No a teda trochu si posíte, ak sa vám podarí nájsť si dosť miesta na to, aby ste si ľahli na chrbát alebo na brucho, spať na boku je totiž v týchto autobusoch životu nebezpečné pre vás aj ostatných okolo vás z vyššie uvedených dôvodov :D A tak sa celú noc budíte, že vás všetko bolí :D a potom zase zaspíte a zase sa zobudíte a takto strávite približne 10 hodín.
Ale nakoniec dôjdete do cieľa, teda, to si myslíte :D a ste celí šťastní. A ak máte kamošku v inom autobuse, ktorý opustil Pune v tom istom čase ako váš autobus, myslíte si, že na ňu počkáte tak maximálne pol hoďky. Omyl. Na Widad zo Singapuru, ktorá nezohnala lístok v našom autobuse sme čakali dve a trištvrte hodiny. A náš predplatený taxík s nami. Nakoniec som už aj gitaru vytiahla a tak trochu sme pretextovali jeden song, spievali sme si, že : We´re here without you Widad, but you´re still on our lonely minds, we think about you Widad, and we dream about you all the time :D Tak nakoniec aj došla po dlhom čase a nasadli sme do taxíka, resp. sme sa do ňho natlačili, lebo nás bolo 5 plus šofér a auto bolo veľkosti Felícia, alebo tak nejak... A hodinu a štvrť nehybne sedeli, lebo nebolo kam sa pohnúť, zabrali sme asi každý centimeter kubický priestoru v tom aute. Ale aj tak sa dá a aspoň sme ušetrili :D
Keď sme došli na miesto, celí sme boli šťastný, veď nás tam čakalo ďalších 6 ľudí, zistili sme, že chatky sú rovno na pláži, pekne pod palmovými stromami a veľmi sme sa vytešovali, že sme pri mori a ešte v takom krásnom prostredí. Náš rezort bol EKO, čo znamená, že všetko bolo tak prírodné, ako sa len dalo, tak napríklad podlaha v chatke bola bambusová, no šak viete, veľa dlhých bambusových tyčí poukladaných na zopár dlhých bambusových tyčiach a trochu priviazaných jedna k druhej a je Eko podlaha hotová :D akože, chatky môžete vidieť na FB v albume Incredible India – New Year in Goa... zo dve fotky tam budú, no.. Najlepšie na chatkách bolo, že to nemalo dvere a malo to kúpelňu, ale tá bola v takzvanom open space, čiže nijako neoddelená od ostatných častí chatky, teda postele... celkom fun, no.. :D Svea, chcem sa ísť vycikať, môžeš na chvíľu odísť? Mo, chcela by som sa osprchovať, vypadni :D Tak celkom vtipné :D
Ale zato tá pláž... a tá pohodička... Ležkať si na lehátku na pláži, popíjať mojitko alebo nejaký iný drinčík :D čľapakať sa v mori a hádzať sa do vĺn, to všetko je Goa a môj osobný raj J Áno, takto vyzerá nebo :D Potom sledovanie západu slnka, to čľuplo do mora :D a hor sa do spŕch a na večeru, rýchlo, rýchlo, lebo nestihneme happy hour v klube, kde je jediná poriadna silvestrovská párty a budeme musieť platiť dvojnásobné vstupné. Tak sa nám veľmi dobre išlo s plnými bruchami, nuž ale stihli sme to tesne, lebo tam bol brutálny rad, ale tak nakoniec všetko dobre dopadlo. Ja som vošla s Fínkou Josie, jasné, dve blondínky, tak hned došiel Ind, že či si nedáme drink, a my teda že prečo nie... Tak nás k baru zaviedol a tam dvaja blonďáci s ešte jedným indom, že jeho kámoši. Tak blonďáci boli Švédi a boli celkom milí, tak sme sa tak nejak spoločne zabávali, samozrejme celú našu grupu sme zoznámili a bola sranda... Som sa dokonca po indickej polnoci a hromadnom objímaní a prianí aj mamke a tatikovi dovolala :D šak veď treba popriať šťastný nový rok aj doma, ne? :) no ta tak..
Tak sme sa vytancovali, vyšantili, vyrozprávali, tak trochu som stratila hlas, spolužiak Edo by si srandu zo mňa zase robil :D a keď klub zavreli, tak sme sa nejakým spôsobom piati napchali do jednej rikše, čo rikše sú max. pre troch a davaj naspäť do nášho rezortu. A kukám a vidím, že zlé problémy, Svea sa sťahuje z našej chatky do Erikovej a mi hovorí, sorry, aj ty sa musíš. Tak sa pýtam, že čo sa stalo, a čo ja s tým, no a Svea hovorí, že sa rozišla s Moom, a že musím niekde inde spať. Tak sa sťahujem do Michellovej chatky, tam Michell, Cristina, Soli a Josie vedú debatu, tak sa pridám, Soli chce ísť na pláž, ale nejak nikoho nemôže donútiť aby šiel s ním :D Na chvíľu sme sa s Josie zakecali a kukáme a Cristina s Michellom cez celú posteľ a nejavia známky života. Tak zo spania v tejto chatke nič... Medzičasom Erik pacifikoval Moove prehnané reakcie, najprv v chatke, potom keď niečo rozbili, tak to presunuli na pláž, chudák Mo. Tak my dve bezdomovkyne :D sme sa rozhodli, že Mo neMo, rozchod nerozchod, ideme spať do Moovej chatky a hotovo. Tak sme si ľahli asi na pol postele, sme nechceli zaberať veľa miesta, šak čo keby sa náhodou Erikovi podarilo Moa ukľudniť natoľko, žeby išiel spať. Ráno sme zistili, že Mo definitívne nespal :D a samo, že som sa zase musela sťahovať, lebo Michell odchádzal a jeho chatka bola na ďalšie dni obsadená. Tak šup veci do Erikovej chatky, potom ale zase nás bolo v jednej chatke priveľa, tak sme si našli ďalšiu asi dve minúty pešo od rezortu, tak znova sťahovať... Som mala pocit, že všetci ľudia, čo sú so mnou v Goe sú Indovia :D Furt tá najkomplikovanejšia cesta je najlepšia :D A tak ráno, keďže sme museli chatku vypratať, som znova sťahovala veci k Erikovi, lebo on ostal v Goe na dlhšie, tak sme všetci použili jeho chatku ako úložňu batožín a verejné sprchy :D
A keď už sme pri verejných kúpelniach, hmm.. v Madgaone na autobusovej stanici majú fantastické wécka, fakt, musíš zaplatiť 10 rupií za to, že ani voda netečie a samozrejme, že to nie sú „západniarske“ wécka. Neviem, kto bol taký múdry a nazval to turecký záchod, keď je absolútne zjavné, že je to indický záchod. Akože jasné, teraz je India natoľko westernized, že väčšinou majú vo veľkźch mestách takmer všade „naše“ wécka, ale v odľahlejších kútoch, alebo tam, kde majú západniarov na háku... diera v podlahe :D ako to volá Josie :D
Inak takto v Madgaone na autobusovej stanici, keď už sme aj vedeli, že ktorý bus je náš, som zistila, že nemám naše lístky na autobus... Tak som prevrátila celú kabelku, celú zem som prehľadala naokolí, že či som lístok náhodou nestratila tam.. Akože v pohode by to snáď bolo aj bez lístka, šofér autobusu mal naše mená, ale kde som tie lístky dala? No jasné, blondínka, nevie si nič zapamätať, chudera... Som ich mala v ruke a išla som k bufetu si kúpiť vodu na predlhú cestu... a tam som ich nechala na pulte. Ani náhodou ma nenapadlo, že tam som ich mohla nechať, ale zjavne Cristina nie je vôbec blondínka a tak ich tam aj našla :D uf.
No a cesta naspäť bola extrémne od veci, lebo sme mali mať SEMI SLEEPER, to je také, že si tam normálne vyložíte nohy a spustíte operadlo, ale nejakým zázrakom bola semi sleeper iba prvá polovica autobusu a druhá bola obyčajný seater, samozrejme, že my sme mali lístky v tej druhej polovici... Ach jo, a ešte týpek, čo sedel predomnou si tak spustil operadlo, že som sa ani pohnúť nemohla celú cestu, a ešte mu hovorím, vadilo by vám, keby ste si dali to operadlo len o malinký kúsok vyššie? A on že hej, vadilo. Tak si vravím, fasa, indické gentlemanstvo nemá hraníc :D Tak to poviem aspoň nejak inak, no... Ale tak sme v Indii... No ale aj tak som spala trochu, ale jak štolverk som bola keď sme v Pune ráno vystúpili. Ešte dobre, že som nemusela ísť do roboty hneď.
A tak som deň strávila praním a nakupovaním a kvalitným čisto dievčenským časom s Josie a Sveou... No a keďže máme toľko veľa ľudí v byte, už nemôžem mať sama izbu a tak sa mal ku mnme Asger nasťahovať. Ale nakoniec sa nenasťahoval Asger, ale Maita, nová stážistka, o ktorej sme samozrejme nevedeli, že príde :D. Maita je z Uruguaya, takže super, možno sa konečne naučím trochu po španielsky :D Takže momentálne je nás 10, máme 8 postelí a jednu kúpelňu s teplou vodou... krása. Už som sa o tom zmienila jednej aiesecárke, a ona že, hej, my sa na to pozrieme a niečo s tým urobíme, ale ako poznám Indov a zvlášť tunajších aiesecárov, možno dojde ďalších 5 stážistov, o ktorých nám nikto nepovie a budú mať bývať s nami a budeme spať na smeny alebo čo :D a možno nie, no v každom prípade, ak nič čoskoro neurobia, budem otravovať všetkých, na ktorých mám telefónne číslo :D ako vždy, keď niečo vážne treba naozaj vyriešiť...
No dobre, dosť bolo na dnes, čaká ma zaujímavý týždeň, Chopsyho (Punjabi Ind, náš kamoš) svadba trvajúca tri dni, tak o týžden isto zas bude o čom :D Veď uvidíme :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára