Sedím v robote a tvárim sa, že ťažko pracujem. Neviem, čo majú ostatní dnes za deň, ale sedia a rozprávajú sa, tak som sa rozhodla, že keď nemusia oni, nemusím ani ja :) Pracovná kultúra = pomalá. Aspoň sa nepretrhnem :D Stále neviem, prečo robím, čo robím, ale už viem, kedy by som sa to mala dozvedieť :D Tak zatiaľ robím, čo môžem a kedže neviem dokedy to mám urobiť, tak sa celkom flákam...ako vidíte :D Ostatní kolegovia sa práve tiež začali tváriť, že pracujú, teda tí ktorým sa podarilo ráno vstať a prísť do práce ešte v dopoludňajších hodinách. Takých je dnes 6, vrátane mňa. Je to fakt vtipné. Som zvedavá, ako sa chodí do práce, keď je tu môj práve odcestovaný šéf, sám veľký CEO. Možno tak isto :D No veď, to všetci uvidíme :)
Takže môj prvý víkend v Pune bol celkom podarený, najmä ak vezmeme do úvahy, že som v sobotu nemusela ísť do práce, lebo som dostala indický uvítací balíček, medzi nami internacionálmi dobre známy ako tzv. Delhi belly :D Ale dá sa s tým žiť, aj pohybovať po meste, takže v sobotu popoludní som sa konečne stretla s mojou buddy Aishnou. Dostala som náramok, akože "prepáč, že som ťa nevyzdvihla na letisku", čo bolo fakt milé, pozerali sme film, išli sme nakupovať. Óóó, nákupy...keď vidím tie malé obchodíky preplnené topánkami, kabelkami, šatkami, šálmi a oblečením, neviem, kde by som začala. Všetko je krásne farebné, veselé a indické :D Ceny sú také nízke, že sa mi niekedy ani nechce vyjednávať... Ešte dobre, že mám také veľké nohy a je dosť "ťažké" tu zohnať moje číslo, inak by som mala doma aspoň 8 párov nových topánok. Teda sandálov a šľapiek, ženy tu snáď žiadne iné topánky nenosia. Zatiaľ mám len jedny, ale to sa skoro zmení :D asi... Plánovať sa tu nedá skoro nič :D
V sobotu večer som chcela ostať pekne doma, chillout, lebo veď, nebolo mi úplne najlepšie... ALE.. :D nechcelo sa mi ostať doma samej a tak som sa vybrala s ostatnými stážistami do jednej príjemnej reštiky. No ale čo sa nestalo, oproti bola indická svadba a šli sme sa tam pozrieť, boli sme zvedaví.. No a tu je recept ako sa dostať na svadbu: V prvom rade treba, aby bolo na vás očividne vidno, že ste cudzinec, čo tu nie je ťažké. Je dobré mať so sebou aspoň jedného blond človeka, jednu hubatú Američanku a aspoň jedného Ázijca, aby rozmanitosť priťahovala pozornosť :D. Potom stačí už len čakať a tváriť sa nadšene. Vtiahnu vás medzi seba, lebo:
a) ste iní a to je "in". Mimochodom svadobčania budú vyzerať, ako by mali veľa internacionálnych známych a to sa považuje za super
b) v Indii je povera, že nepozvaní cudzinci prinášajú šťastie, takže to si nikto nenechá ujsť, dokonca vás pohostia a všetci sa s vami budú chcieť odfotiť :)
Takže takto je to... na svadby v rifliach easy-peasy..
Od dnes sa už aj ja viem samostatne presúvať mestom, teda pokiaľ poznám cestu. Včera večer som si bola pre skúter. Ale ešte predtým som v našej society vyskúšala Catarinin, nech v požičovni nevyzerám ako totálny amatér :D by chceli potom veľký depozit :)
No, jazdiť na skútri je sranda, len ešte neviem, aké je to v tejto premávke, aj keď už viem, kedy sa trúbi, ale včera večer, keď sme šli z požičovne, boli ulice poloprázdne... Ale mám skúter, už sa nebudem musieť voziť do roboty s kolegom na motorke, a aj Kenta (japonský spolubývajúci) bude spokojnejší, lebo si na svojej motorke bude môcť chodiť tak rýchlo, ako chce...
A teraz prichádzam k najveselšej príhode. Sťahujeme sa. Teda...teraz už nikto nevie :D Všetko sa to začalo nevinne vyzerajúcim chatom s Aishnou, ktorá mi radostne oznámila: Lucia, Skvelé správy! Sťahujete sa! a my všetci, že čoooooooooo? A Aishna: pozajtra! a my všetci, že čooooooooo?
:D no.. nakoniec sa nám podarilo dohodnúť sa, že sa sťahujeme o týždeň. Dokonca sa nám podarilo dohodnúť si obhliadku nového bytu. Josie, ktorá býva vedľa už bola pripravená kúpiť si vlastný boiler. Ja som sa začala tešiť, že tú kúpeľňu nebudem musieť upratovať, hoci znova sa učiť, ako sa dostanem do roboty...no.. a všetci sme si lámali hlavy s tým, ako to všetko presťahujeme. A dnes, keď už sme so sťahovaním všetci viac - menej zmierení mi príde esemeska, tak nie ľudia, ešte si v society nejakú dobu pobudnete... :D a keďže sme v Indii, tak ten boiler možno Josie potrebovať vôbec nebude, Kenta si aspoň nemusí lámať hlavu s tým, že sa sťahuje dva týždne pred svojim odchodom domov a ja sa môžem kľudne na tú kúpeľňu vrhnúť :D lebo nikto nevie, čo to znamená, ale kľudne to môže byť aj zopár mesiacov :) no Indovia...
V každom prípade, ako správna absolventka interkultúrnej komunikácie som sa rozhodla, že som skvelý pozorovací objekt všetkých fáz kultúrneho šoku. Bude zaujímavé to sledovať, hoci momentálne netuším, akú mám fázu :D Asi fázu veselého a radostného chaosenia a haluzenia :D som zvedavá, čo poviem tak o dva mesiace... zatiaľ doviii, ja idem skúšať brázdiť indické cesty na starom skútri. Držte palce :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára