Tak ďalší týždeň je za nami a samozrejme, bol plný zážitkov od začiatku až do konca :D. Kedy som si požičala ten skúter? Hlavne, prečo mi museli na prvé dni dať malý plastový Spirit, ktorý bolo treba štartovať nakopávaním a nefungovalo na ňom nič okrem motora :D ? Že vraj Kynetic ešte nemali, ale podľa mňa mi chceli ten nechutný Spirit vnútiť. Asi takto pred týždňom som na ňom išla prvý krát do práce... Všetko bolo fajn, cestu som si už dobre pamätala a vyrazila som s nenormálnym časovým predstihom, veď aby som došla na čas do práce, čo samozrejme tu v Indii vôbec nie je nutné. Nuž tak som šla, pekne za autíčkami, pomaly, nech sa mi Spirit nerozpadne, keď tu zrazu autá začali brzdiť. Tak aj ja som začala, veď normálne, ako na bicykli :D akurát, že som vtedy ešte nevedela, že tie brzdy na tom konkrétnom Spirite fungujú dostatočne len ak ideš pod 20 KM/h. A tak, samozrejme, že ma brzdy spomalili, ale už pár sekúnd pred nárazom som vedela, že do toho auta proste nabúram...iná možnosť nebola. A tak som stláčala brzdu najviac ako som len mohla a pišťala som.. samozrejme :D Keď som nabúrala do červeného auta predo mnou, už som šla tak pomaly, že som po náraze ani zo skútra nespadla...a šofér červeného auta sa ani neobťažoval vystúpiť. Jasné, mal v nárazníku len malú priehlbinku, zato môj plastový blatník praskol asi na 3 miestach ale inak skútru vôbec nič nebolo. A tak som naštartovala a šla som ďalej. Veď skúter pojazdný, ja bez zranení (okrem jednej modrinky), tak prečo nie? Poviem vám prečo... došiel benzín. A keďže indikátor množstva benzínu samozrejme na tomto skútri nefungoval a môj prenajímateľ povedal, že mám plnú nádrž, bola som šokovaná, keď mi zdochol motor. Najprv som si myslela, že sa pokazil, ale naštartovala som znova a skúter bežal...tak 10 sekúnd. Nuž, naprd, že? Hej, bolo by to naprd, kebyže sa mi to nestane asi tak 12 metrov od benzínky :D neviem, či to bola nejaká vesmírna kompenzácia za ten ťukes, alebo to bolo tým kravským lajnom, do ktorého som tak trochu stúpila na jednej križovatke, ale tomu hovorím šťastie... Takže nakoniec som ten blbý skúter musela tlačiť asi tak 20 krokov :D Pokračovala som už bez ďalších incidentov, veď mi cesta do roboty a z roboty namiesto bežných 40 minút trvala takmer dva krát toľko. Hneď ako som došla domov, volali sme Sandeepovi, nech mi príde vymeniť skúter, lebo tieto brzdy, proste katastrofa.. Takže od piatku brázdim ulice Pune na čiernom Kyneticu, ktorý brzdí absolútne fantasticky a dokonca má aj jeden späťák a ešte mu aj funguje indikátor množstva paliva! :) Inak jazdím veľmi rada, fakt ma to baví, ani tá premávka mi nevadí, práveže, odbočovanie a podobné veci sú oveľa jednoduchšie, ak sa zamiešate medzi vozidlá, ktoré idú vaším smerom :)
Vo štvrtok večer sme boli všetci pozvaní k Akinorimu (japonský stážista) na špecialitku zvanú Okonomiyaki...MŇAM! Hlavne, keď sú prítomné krevety a iná morská háveď, MŇAM! Ešte, že Akinori nám všetkým dovolil pozerať sa, ako sa to robí, niektorí si to mohli aj vyskúšať. So španielkou Cristinou sme sa dohodli, že to bude hlavný vianočný chod :D
No a včera mal rozlúčkovú akciu môj japonský spolubývajúci Kenta, nakúpil ryby vhodné na sushi, morské riasy, sójovú omáčku, wasabi, japonské pivo :D, uvaril hrniec ryže, ryby nakrájal, morské riasy podelil na štvorce veľkosti asi 10x10 cm a vyhlásil, že je to domácky spôsob sushiovania, ukázal nám, ako nabrať správne množstvo ryže na riasu, pridať rybu, zatočiť, namočiť do sójovky a wasabi a papať... :) bola to milá rozlúčková akcia, všetci sme sa obžrali :D japonským jedlom a potom sme to zapíjali japonským pivom :) Inak, Kenta nám asi bude chýbať všetkým, mne najviac bude chýbať ten jeho smiech, to je konec, teda.. No a tak, ale na toto si musím zvyknúť, keď som teraz ja tá, ktorá odtiaľto odíde posledná...zatiaľ...
Viem presne, akú skúsenosť mal s registráciou Rafael, ale mne sa podarilo registrovať sa na prvý šup, čo vraj nebýva zvykom. Samozrejme, že Aiesecári zabudli na jeden-dva papiere, ktoré som potrebovala a tak som tam musela asi hodinu čakať, kým ich doniesli, ale inak som len stála v rade alebo pred pultom a kukala ako puk, lebo samozrejme, všetci sa bavili po hindsky alebo maráthsky, takže som nerozumela ani ťuk. Ešte uvidíme, čo sa stane v piatok, keď si pôjdem pre dokumenty.. Možno, že opäť raz budem mať šťastie a FRO (foreign registration office) už uvidím len pekne z diaľky... :)
No a inak, tento blog píšem zase v robote a vôbec nevadí, že je tu šéf, lebo vyzerá to tak, že či píšem v robote blogy, či chatujem na FB, aj tak som človek, ktorý tu odvádza dosť veľkú časť práce :D tak nechápem, čo teda robia ostatní :D Teda vraj tak 3 z 10 aj niečo naozaj robia, ale väčšina čaká, kým na nich šéf nezačne kričať, že 2 dni nič nerobili... No zjavne som dosť rýchla aj keď pol dňa nič nerobím, čo ma teší :D Čo ma ale neteší je, že chudák ostatní teraz budú naozaj musieť niečo občas aj robiť, lebo ved šéf sa vrátil z Európy a čo to sa od Nemcov o deadlinoch a pracovnej kultúre naučil :) Nuž, neviem, či je to až taký dobrý nápad, niektorým kolegom sa to asi páčiť nebude, no.. :D V každom prípade som veľmi rada, že je šéf s mojou prácou spokojný, že vraj som super :D hehe...
V nedeľu som si spravila malý program, všetci ostatní boli na výlete v Ellore, tak som sa rozhodla, že ja pôjdem na výlet tuto v meste. Vygooglila som si pekné miesto, vlastne taký pekný park menom Bund Garden, aj cestu, ako sa tam dostať, škoda len, že bolo zatvorené :D Videla som ho teda len cez plot, čo mi veľmi nepomohlo, ale vraj to vždy býva cez obed zavreté, takže nabudúcu nedeľu pôjdem znova a neskôr. Nakoniec som sa teda dopravila na Máhatmá Gándhi Road,kde je kopec obchodov, samozrejme, polovica z nich je v nedeľu zatvorená, ale to mi nevadilo, aspoň som urobila zopár fotiek... Dôležité je, že som sa ani raz nestratila :D a Josie povedala, že som veľmi odvážna.. :D Ale vážne, kto sa nestratí tu a vie tu šoférovať, nestratí sa nikde a môže šoférovať kdekoľvek na svete :D jupeee.. :)
Tak na dnes si myslím, že stačí, predo mnou je krásny víkend s vínovým festivalom a návštevou Bund Garden, dúfam, že tentokrát bude otvorené :)
stay tuned for more next week.. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára