O indických Vianociach, ktoré sme oslavovali tri dni, o tom, ako celkom dosť stážistov prišlo a o nečakanom voľne... :)

Merry Christmas, children...
No, tak Vianoce sú za nami, oslavy nového roka pred nami, zase máme o čom, tak poďme na to...
Kúpila som dva dni pred Vianocami mikro vianočný stromček (asi tak 45cm) s mikro ozdobami za cca 2 eury, tak som mala takú radosť, že hneď jak som prišla domov, som ho ozdobila a postavila na čestné miesto v strede stolíka v obývačke. A išla som robiť zemiakový šalát... A jaký dobrý bol? Istože bol trochu improvizovaný, musela som do ňho dať aj kukuricu, lebo sterilizovaný hrášok s mrkvou tu majú len vo variácii "plus kukurica"a tiež nechcelo sa mi robiť vlastnú majonézu, a ktovie, ako by to dopadlo, no a kupovať ozajstnú majonézu tu veľmi bezpečné nie je, lebo ju majú vyloženú na pultoch a nikto nevie, koľko slnka už na ňu svietilo a ako teplo bolo... Takže som kúpila bezvaječnú vegetariánsku a ešte aj nízkotučnú majonézu, do ktorej som primiešala fajnu čerstvú smotanu a kadečo iné, aby chutila ako mamkina, a si predstavte, že sa mi taká dobrá podarila, že skoro vôbec som si nevšimla, že som šalát ja robila a nie mamka :D
Potom na Štedrý večer som mala hostí, ani neviem koľko ľudí prišlo, tak to skúsme spočítať: ja :D, Togo :D, Cristina a traja Francúzi, Akinori a Temsu, Derrick, Eva, Widad a ich kamoš Ind, čo som zabudla jak sa volá, Soli a jeho brat, Ashish, Aditya, a este jedna baba, čo si ani za pána nespomeniem, jak sa volala... Všetko spočítame a dostaneme 12. Tak celkom hlučná párty. Vysmažila som rybku, pripravila šalát, nech už teda máme štedrú večeru, Cristina doniesla španielsku omeletu tzv. Tortillu a Francúzi doniesli paté. A Akinori doniesol kura z KFC, mohol radšej doniesť okonomiyaki, ale nevadí :) No a samozrejme, spravila som fajny vianočný punč, ktorý obsahoval celkom dosť rumu, ale zmizol za pol hodiny, taký bol dobrý. Ale to preto, že tu majú asi najsambestlepšiu škoricu, ešte dnes nam vonia celá kuchyňa za ňou... Francúzi doniesli anízovku, dačo také jak Ouzo grécke... No a kopec piva a vína a vodky :D a Akinori aj šampanské doniesol, tak sa Vianoce trochu inakšie odohrali ako doma, kamoš Ind, čo som zabudla jak sa volá hral na mojom vianočnom darčeku - gitare (pre lepší obraz pozri fotku gitary na FB :)) takže nám zrušil koledy a vianočné pesničky a potom už sa začala púšťať kadejaká muzika a sme aj trochu tancovali :D no a nakoniec Akinori a Temsu zaspali na gaučoch, niekto, ale netuším kto, spal v Rafaelovej posteli, ešte že tu Rafa neni :D a ja som všetkých ostatných vyprevadila o piatej ráno, tak pekné Vianoce, no... V sobotu som raňajkovala tradične zemiakový šalát :D a bojovala, povozila som Toga po MG Road, hľadali sme zmenáreň, aj sme našli, a potom som išla ku Cristine na večeru, mal to byť pokojný večer s pár ľuďmi, ale Derrick a Eva a Widad sa rozhodli, že treba ďalšiu akciu, prišiel aj Francúz David, ktorý má veselých susedov, tak tí nás vzali do klubu, kde sme tancovali veľa a veľa, až ma nohy boleli... Potom sme samozrejme nevedeli trafiť domov, teda ja už vôbec nie, ale Derrick mal tušenie kam ísť, ale tušil trošičku zle, lebo on chcel ísť do Koregaon Parku, kde bývajú, ale došli sme na MG Road, kde bývam ja :D aspoň som sa nemusela strachovať, či z Koregaon Parku trafím domov :)
No a v nedeľu som Togovi uvarila obed, nech nehladuje chudák, lebo šak načo by si on jedlo kupoval :D No a poobede som išla do Bund Garden, kde som sa mala stretnúť s Cristinou, Widad, Derrickom a Evou, ktorí samozrejme meškali asi hodinu, tak som tam stála a čakala a vyškierala sa na zízajúcich Indov, jeden dokonca, išiel na bicykli a tak na mňa kukal a sa otáčal, že nabúral do rikše pred ním... Som skoro spadla na zem, jak ma triaslo od smiechu. Tak mu treba, nemá čo tak kukať... A potom hlúčik žobrajúcich detí okolo mňa, ale nechceli peňáze, len sa kukali jak puci a keď som na nich pozrela tak sa zahanbene usmievali... bohove deti... No keď konečne došli moji parťáci, tak sme vošli do parku, hneď prvé čo sme zbadali boli predpotopné kolotoče na ľudský pohon, najmä to miniatúrne ruské kolo, ktoré točil ujo sa mi strašne páčilo, šak aj zopár fotiek je z toho :D No a potom tam mali aj koňa :D na ktorom som sa nechcela voziť a týpek ma strašne presviedčal nech sa povozím a ja že neeeeeeee... Naposledy keď som spadla z koňa, som si ruku zlomila.. aj to to nebol normálny kôň ale ten taký gymnastický v telocvični :D No nič, v parku sme posedeli, vypili kávu zjedli sendvič a banánové čipsy, vypili mangový džús a trochu sa prešli, ale tak zase až taký úžasný ten park nebol... Na nete ho ospevovali jak neviem čo, ale podľa mňa bol preľudnený a málo zelený :D
Tak sme sa nakoniec vybrali do Koregaon Parku (to sa iba tak volá časť mesta, nie je tam park :D), kam inam, do café Mocha, kde majú najsambestlepšie šejky na svete :D som si zas dala Strawberry cheezecake, mňam... a Sheeshu k tomu.. pre neznalých vodnú fajku... jabĺčkovú. Táto kombinácia zaručene spôsobuje ospalosť, tak som sa tešila na dobrý spánok, kamoša Inda, čo som zabudla jak sa volá som odviezla na skútri domov, býva po ceste ku nám a aspoň som sa nestratila :D a domov som prišla, pozrela som si filmík, a že idem spať... No som samozrejme nemohla spať, lebo naši drahí moslimovia pod mojím oknom zas mali nejaký špeciálny večer a hulákali tam do mikrofónu do jednej... To oni zvyknú dosť často, mi lezú na nervy celkom dosť už... No a keď už nehulákali moslimovia, tak mi volal Togo, potom mi písala Aparna z Aiesec a taaak.. a potom vtáky, čo hniezdia na streche nad mojim oknom vydávali nejaké čudné zvuky, takže zo spania veľa nebolo... Nevadí, šak v pondelok len do roboty trebalo vstávať..
No asi by už bolo treba aj povedať, kto je Togo :D Inak volá sa Claude a je z Toga, ale meno Togo mu pristane oveľa viac :D je to nový stážista, čo bude s nami pol roka a prišiel na Štedrý deň. Ale prišiel bez kufra :D lebo ho nejakým divným spôsobom nechal v Bombayi... Tak som strávila dva dni telefonovaním Aiesecárom, nech ho nejakým spôsobom dostanú do Bombaya, čo sa podarilo v nedeľu podvečer. Inak Togo ako správny Afričan vôbec nerešpektuje osobný priestor iných, to v Európe, keby dakto stál pri vás tak blízko, by ste si povedali, že úchyl. Tak ma tak trochu desí, ale tak zvyknem si a aj on si zvykne, že tu sa to tak nerobí... Teda robí, ale iba chlap s chlapom. Fakt. Indovia sa aj za ruky dosť často držia, keď idú po meste :D Celkom haluz je si na to zvykať. Ale inak ma nasral Togo trochu, bo šak som sa tu snažila ho dostať do Bombaya, obed som mu uvarila, som ho tu vozila, keď dačo bolo treba a ani raz mi nepoďakoval, tak som si povedala, že dosť. Aj keď sme boli na trhu mi hovorí, mi kúp zeleninu. A ja že ČO????? Tak som mu pekne vysvetlila, že ja nie som jeho mama a že sa starať o ňho nebudem, že sa pekne musí sám postarať, šak si preboha musí vedieť jedlo kúpiť. O mňa sa tu tiež nikto nestará. No...
A včera došla baba z Honkongu, či jak sa to píše a volá sa Isis, teda to je jej západniarska prezývka, lebo jej meno nikto nie je schopný vysloviť. Bude s nami mesiac, a je úplne bohová... Má 19 rokov, ale je taká maľunká a taka chudunká, že vyzerá na 15. Aj to je veľa možno... A vyzerá ako taká vyoraná myška, ale je zlatá a ako všetci aziati na všetko hovorí óóóóó... :D Ako Togo, ani ona nevie, kedy konečne ju vezmú do práce, ale šak to je vedľajšie, hlavne pre tunajších Aiesec ľudí.
No a dnes prišli dve Egypťanky, tiež tu budú mesiac, ale asi sa presťahujú bližšie k práci. Všade kde som mohla som ich povodila, aj na večeru indickú sme boli, nech vedia, aké je tu jedlo a tak... Ešte že mi dnes z práce volali, že tam nemôžem dnes prísť, lebo je uzavretá cesta kvôli nejakej veľkej nehode či čo... Tak som mala čas a energiu im to tu ukázať...
Aaaaaa prekvapko!!! ďalší dvaja stážisti z Honkongu prišli asi pred pol hoďkou, samozrejme, že sme nemali tušenie, že prídu, takže super... Sranda celkom. A máme plný byt a to tu Rafa a Asger ani nie sú, no neviem, asi by som im mala napísať esemesku, že máme mrte ľudí... Tak asi idem na to... A ozvem sa po novom roku, ktorý strávim v Goe.
Papííík :D

O tom, ako dostať dva defekty za dva týždne, o policajtoch a blondínkach, o záchrancovi, o tom, ako som robila zemiakové placky a ako všetko išlo do hája... :)

Dobrý deň deti... :D
Zase prešiel ďalší produktívny týždeň, tak sa hlásim s novými príhodami z cestnej premávky tuto v Pune... :D
Samozrejme, nemôže prejsť týždeň bez problémov so skútrom :D Minule, ale to bolo asi pred dvoma týždňami, si takto idem z roboty a týpek na mňa kričí, ja že čo chceš? ale som ho nepočula a rozumieť indickému prízvuku je furt ťažké, nieto ešte počas jazdy na skútri... Tak potom na križovatke zastal vedľa mňa a mi hovorí asi máš defekt, máš málo vzduchu v prednej pneumatike. Tak kukám na pneumatiku a hovorím si, ty kokos, fakt...ani som si nevšimla :D.. Tak kde to dám opraviť? Nasmeroval ma na prvú benzínku, tam mal jeden Ind takú malú búdku, ktorú volal že dielňa :D  Posadil ma na plastovú stoličku a hovorí, 15 minút 70 rupii (Euro dvadsať asi..) Tak si sedím a kukám, jak mi opravuje defekt, mala som 2 dierky v pneumatike a nešlo mi do hlavy, jak to môže tak rýchlo opraviť... Som tomu moc nedôverovala, ale moja predná pneumatika je odvtedy v pohode.
ALE včera si takto idem do roboty po takzvanej diaľnici, na ktorej je možné stretnúť aj cyklistov, chodcov a kravy :) a naraz fuuuu, skúter spomalil a akosi ťažšie sa mi držala rovnováha, tak si vravím, hmm.. super. Tak tlačím skúter k najbližšej "dielni", čo bola ešte menšia búdka ako tá predtým, ale bola asi len 50 metrov od miesta činu, čo bolo fakt fajn... Verdikt nad zadným kolesom bol 6 dier a deravý plášť. Príčina smrti: klince na diaľnici! :D  Oprava 30 minút 200 rupii (tri  eury asi..) Tak si sedím a kukám jak mi opravuje defekt, potom som si dala dofúkať aj prednú pneumatiku a dža do roboty. No a idem si z roboty a predná pneumatika mäkká, si hovorím, toto nemôže byť, nemôžem mať zase defekt! Prídem zase do inej najbližšej dielne a týpek mi hovorí: defekt. 15 minút... A ja si vravím, čo je moc, to je moc... :D Našťastie po rozobratí kolesa týpek zistil, že žiadny defekt nemám, iba ventil bol zlý, asi následok intervencie týpka z predchádzajúcej dielne :D tak nakoniec z toho bolo 5 minút, 20 rupii (30 centov asi..) Takže takto ja investujem do pneumatík na tom šrote :D na ktorom každý deň prejdem 45 kilometrov :D
No a samozrejme, že keďže som bola rozrušená z toľkých defektov a ventilov a celých pneumatík, a tak trochu som bola veľmi zamyslená na jednej svetelnej križovatke a tak som: zastala na červenú, vôbec si nevšimla, kedy preskočilo na zelenú, ale išla som, lebo ostatní išli, ALE, bola som trošku viac vzadu a svetielko preskočilo späť na červenú, co som si nevsimla a autá z druhej strany sa pohli, všetci na mňa trúbili a ja som panikárila :D  ale nakoniec nedošlo k žiadnej kolízii, lebo všetci vedeli, že musím prejsť, inak bude zápcha. Nuž ale tu na každej väčšej križovatke stojí policajt. Samozrejme, že ma videl a ja som pri ňom zastala a mi hovorí, dievča, to čo robíš? Samozrejme, chcela som sa vyhnúť pokute, keby mi začal kontrolovať doklady, nedopadlo by to najlepšie, lebo Sandeepove skútre nemajú platnú technickú kontrolu pokiaľ viem, tak som na ňho vyvalila oči, dala dole prilbu, aby lepšie videl a hovorím: Prepáčte, ja som si vážne nevšimla, že už je červená. Išla som za tamtým autom a ono šlo, tak som si myslela, že aj ja prejdem bez problémov. Malý rozpačitý úsmev a policajt namäkko: Dobre slečna, môžete ísť... Fuuuuu.. :D By som sa nedoplatila :D Tak takto sa to robí :) Ešteže som sa pred príchodom do Indie neprefarbila na tmavo :))) Pozitívna diskriminácia blond ľudí, hlavne dievčat, je takmer hmatateľná :D
V sobotu sme boli oslavovať Olgine narodky (Ukrajinka). Býva strašne ďaleko :D a je komplikované sa tam dostať, ale nakoniec sme dorazili a mali sme fajnu ovocnú tortu, ktorú Olga urobila na základe môjho jahodového receptu :) Potom sme celú oslavu presťahovali na oslavu ku Carlosovi do toho obrovského a krásneho bytu, lebo aj Carlos mal narodeniny a dokonca aj odchádza, takže spojil dve akcie dohromady... Znova sme sa dobre zabavili, tancovali sme, hrali Truth or Dare :D a tak.. Potom sme sa rozhodli, že je čas ísť a tak si idem za Asgerom na skútri ale on furt pridával , lebo cesty sú v noci úplne prázdne, ale môj črep nechcel ísť rýchlejšie, tak mi ušiel, som nevidela kam odbočil a tak som odbočila, kam som si myslela, že  mám odbočiť... Jasné, že zle :D  Prišla som na ďalšiu križovatku, ktorú som nikdy predtým nevidela a zastala som, aby som sa rozhodla, že teda kam idem a tak.. či to otočím alebo čo... Ale som si povedala, že bude lepšie, keď zavolám Catarine, nech ma vyzdvihnú. Lenže Catarina počas jazdy na skútri nepočula telefón a môj skúter zdochol a nešiel naštartovať. Teda, išiel by, keby som vedela, ako ho postaviť na stojan, aby sa dal nakopnúť. Tak som ďalej len volala a volala, keď zrazu prišlo nejaké auto a zastalo pri mne. Vykloní sa z neho týpek, Ind, vedľa neho sedí jeho frajerka, a sa pýta, či mám problém. No samozrejme, že mám problém, neviem naštartovať a ani trafiť domov.. :D Tak vystúpi z auta, nakopne mi skúter a pýta sa, kde bývaš? Ja že odnes ma na MG Road a odtiaľ už trafím :D Tak som ho nasledovala, doviedol ma na MG Road zastal a pýta sa, či fakt trafím domov. Ja že hej... Ale museli sme si samozrejme vymeniť telefónne čísla, inak by ma nepustil domov, že čo keď ho ešte budem potrebovať :D No ale samozrejme, že som z MG Road už trafila a samozrejme, že mi tento môj záchranca hneď v nedeľu volal, že čo robím :D Nuž ale, keby nezastal a neukázal mi cestu domov, mohla som kľudne na tej križovatke ostať do rána, kým by niekto prišiel, lebo v noci zohnať niekoho na ulici... hmm.. ťažko :D Ešteže bola sobota a všetci, aj Indovia chodia v  sobotu večer von :) Asger si to však odo mňa odniesol tak, či tak.. :D Takto mi zdrhnúť... :P
V nedeľu mala Catarina rozlúčku a včera večer nám odišla :( Ale na nedeľu som jej mala urobiť moju tu už slávnu jahodovú tortu, ale nakoniec sme sa spoločne rozhodli, že môžeme čas stráviť aj príjemnejšie ako pri "pečení" nepečenej torty :) Avšak, kolegom som sľúbila, že donesiem v pondelok zemiakové placky, keď už mi kolegyňa dala špeciálne pre mňa namlieť hrubú múku, ktorá bola až taká hrubá, že som ju musela osievať, aby sme si zuby nepolámali na plackách :D Nuž tak som urobila placiek a placiek, veľa placiek, ale všetky sa hneď zjedli, okrem tých, čo som pre kolegov skryla a tej jednej, čo mi na zem spadla :D
No ale nie vsetko je take bohove, teda, vacsina indickych zazitkov je skvela, a da sa na nich pekne zasmiat.. a ked sa nieco pokazi, vacsinou mam stastie, ze sa to da rychlo a bez problemov opravit, napravit.. Ale aha, pisem bez diakritiky a preco? lebo na tomto pocitaci neexistuje slovenska klavesnica a musim pouzivat tento, kedze sa mi posral moj krasny novy comp, odisiel mi hard disk a prisla som o vsetky data.. Fakt super.. Nielenze teraz nemam pocitac, neviem, ci mi ho mozu opravit tu, alebo budem musiet pockat kym pridem domov... A data su v nenavratne.. akoze vacsina je nahraditelna, ale boli tam aj veci, ktore uz nikdy nedostanem spat.. no co uz, aspon sa pre buducnost naucim zalohovat vsetko... No tak toto je asi jedina vec, ktora ma tu serie, ooo, teda okrem toho, ze sa mi fakt vsetci ozyvaju, vsak pinny moje? (vynimkam cest a vdaka)...Akoze ja viem, ze osobne maily moc nepisem, hej, ale vy viete skoro vsetko, co sa mi stane, lebo to napisem tu a ja o vas neviem nic... Ludia, mi obcas napiste.. Dakujem.
A este jedna novinka u nas v Cycle Society, dosla nam baba z Ukrajiny, aj ked len na par dni, kym ju prestahuju do mesta pobliz, kde bude pracovat, samozrejme, ze sme o jej prichode nemali sajnu :D ako vzdy, lebo sak Aiesecari tuna maju na haku, ci dievca ma kde spat, ci dakto bude doma, ked pride... No ale je vtipna tato baba, lebo na niektore veci reaguje presne tak, ako som reagovala ja, ked som prisla, ako napriklad boji sa prejst cez cestu, na skutre a premavku sa pozera ako na nieco sialene.. :) Je zaujimave to pozorovat, hlavne, ked viete, ze ste vsetko na zaciatku vnimali tak isto a je haluz zistit, ako velmi ste sa za jeden mesiac zmenili :D O, fakt, uz som tu vyse mesiaca a ani sa to nezda.. aj zda.. Lebo cas tu bezi hrozne rychlo, takze sa mi zda, ze som tu len 2 tyzdne.. Ale tiez mam tolko vela a intenzivnych zazitkov, ze doma by sa to pokojne rozlozilo aj do roka, dvoch :) V kazdom pripade sa k tomu prida aj medzinarodny vianocny vikend, ktory organizujem hlavne pre seba :D ale aj pre inych chudakov, co ostanu na Vianoce v Pune :D Snad dnes zozeniem nejaky mikro vianocny stromcek, a jasne, dufam, ze niekto bude taky mily a donesie svoj notebook s nejakou vianocnou hudbou, kedze mojich 200 vianocnych songov, ktore som stiahla v robote :D, je prec aj s mojim hard diskom.. Ale inak to podla mna bude fajn, hoci naisto pride zatial len 5 ludi... Ale ucast potvrdzuje len 50 % tych, co pridu + isto niekto dovedie aj kamosa, ci dvoch... Tak snad bude veselo..
A tak no.. Inak darcek pod stromcek som si uz kupila, ano je to gitara.. :) aspon konecne mame co robit, ked vyhodi elektriku, co sa stava vo stvrtok skoro kazdy tyzden a nikto nevie preco.. :D A hrozne sa tesim na novy rok v Goe, bude zur :) a relax na plaaaazi :) tak to bude hej..
Inak po vianociach a pred silvestrom by som chcela pridat prispevok, ale mozno nestihnem, tak vsetkym svojim ctenym citatelom :D prajem krasne a vesele Vianoce a stastny Novy rok, majte sa pekne a uzivajte :)

O tom, ako sa opravuje Kynetic skúter, o dievčatách zo Srí Lanky, o tom, ako som sa stratila a hneď aj našla a o narodeninovom festivale... :)

Uf, ťažký víkend za nami, ťažký týždeň pred nami, prečo ho nezačať malým príspevkom na blog? Isto iste, odkedy som sem prišla, môj život nabral ťažké obrátky, vždy je čo robiť a dni sú také krátke, že to človek ani stihnúť nemôže (samozrejme, tu o práci nehovorím :D). Aj keď, aj z práce nosím domov nejaké tie zážitky... ako tento: Chcela som ísť domov z práce, so šéfom som bola dohodnutá, že zdrhnem skôr :D mala som nejaký iný program, ale o tom potom (vínový festival).. Sadnem na skúter, štartujem, štartujem a znova štartujem a nič. Tak sa pýtam ľudí, čo furt sedia pred firmou a neviem čo tam robia, ale tvária sa, že sú zamestnanci a strážia parkovisko, že či by mi mohli pomôcť naštartovať skúter. Tak prišiel jeden, štartuje, nič sa nedialo, tak začal štartovať nakopávaním, nič sa nedialo. Skúšal tak 20 - 30 krát... Prišiel druhý, štartuje, nakopáva, nič sa nedeje... Takto sa ich vystriedalo asi 8, každý si asi myslel, že on bude ten šťastný a ten nešťastný skúter naštartuje.. jasnéééé.. :D Už som si myslela, že budem musieť volať rikšu a Sandeepovi, môjmu prenajímateľovi pošlem esemesku, kde si nájde skúter :D Ale prišiel konečne niekto kompetentný, kolega zahliadol túto situáciu z okna, jasné, že aj on musel zopár krát vyskúšať naštartovať, ale potom vzal náradie a skúter rozobral :D Čosi vyčistil, všetko poskladal naspäť a čo sa nestalo, skúter štartuje :D Tak som aj došla domov a za Sandeepom pôjdem skúter vymeniť, keď miniem tú plnú nádrž benzínu, čo som tesne pred touto poruchou natankovala... Inak by to bolo plytvanie peniazmi, lebo Sandeep ti nikdy nedá viac benzínu ako potrebuješ na jednu jazdu domov... ale tak skútre a premávka sú nevyčerpateľná téma, takže o tom ešte bude...

Inak, minule si takto pekne večer sedím doma, čakám, že sa trebárs pina objaví online, keď mi začne písať Harini, tuto Aiesec dievča, čo sa tak trochu snaží starať o Asgera, ale veľmi jej to nejde :D Tak si píšeme, ona že či nepôjdeme na jednu noc na ich lokálnu konferenciu a ja, že my ešte nevieme... A ona len tak mimochodom, dnes v noci, okolo tretej, prídu dvaja stážisti... a ja že čooooo? akože s nami budú bývať? A Harini, že hej. Dalšie informácie som z Harini nedostala a to nie preto, žeby mi nič nechcela povedať, ale preto, že to sama nevedela. Informačný systém tu zjavne funguje fantasticky. Nuž, čo už, s Catarinou sme sa teda pustili do upratovania bordelu v jedinej prázdnej izbe, že keď už dojdu tak neskoro večer, nech aspoň nemusia upratovať Kentov bordel. Na druhý deň ráno som teda zistila, že prišli dve dievčatá zo Srí Lanky a u nás ostanú len na víkend, ubytovanie im poskytuje ich zamestnávateľ, takže už sú preč. Ale sú to veľmi milé baby, škoda, že bývajú od nás asi tak hodinu a pol skútrom...

Moje samostatné výjazdy na známe aj menej známe miesta sa stávajú častejšími, minule som takto musela uceknuc zos roboty :D aby som si šla vyzdvihnúť papiere na FRO (Foreign Register Office). Bola som tam už raz predtým, ale to som šla rikšou, tak som si pre istotu vygooglila cestu, ako sa tam dostanem, inak je to tu veľmi blízko... A tak som šla. A FRO som nenašla, zato našla som poštu, ale už netuším kde to bolo, lebo som sama nevedela, kde som :D A tak sa pýtam okoloidúcich Indov, kde je FRO? Z ich vysvetlenia som vyrozumela asi toľko, ako by vyrozumel hluchý niekomu, kto nevie posunkovú reč :D Vtedy som to síce ešte nevedela, ale okolo FRO som prešla asi 8 krát bez toho, aby som si všimla, že idem okolo (je to komplex budov na rohu :D). Nakoniec som konečne zistila, že už viem, kde som :) Inak, samozrejme, že moje papiere ešte neboli pripravené, ale keďže som dievča a modrooká blondínka, dopracovala som sa k nim ešte v ten deň. Chalana z Afganistanu, čo stál predo mnou v rade poslali domov, že príď o týždeň... :D Zjavne byť blond dievča je tu na úradoch a aj mimo nich dobrá devíza :D Samozrejme, okrem obchodov, kde sa vyjednáva o cenách, lebo tam si myslia, že som nenormálne bohatá a ceny nastavujú tak trikrát vyššie, ako je hodnota tovaru... 

Ale to sa nestáva na Shivaji Market. To je obrovský trh, ktorý som objavila za pomoci Kentu, ktorý už išiel domov... Tam majú takmer všetko. A lacno. Kilo paradajok 30 centov. Najdrahšia zelenina sú tu snáď zemiaky. Aspoň viem, čo nakupovať :D a kde. Ale tak majú tu aj topánky a kuchynské riady a bižutériu a skoro všetky potraviny. Zďaleka sa vyhýbam len jednému miestu, kde sa sústreďujú mäsiari a rybári. Tam je to bleeee... Hlavne ten smrad a všade mŕtve zvieratá, dokonca aj kravy! To je, čo? Inak aj vajcia sa tu dosť ťažko kupujú, lebo tam kde majú vajcia, majú aj sliepky a kuratá a tie tiež nie sú niekedy živé. Na požiadanie vám tam zabijú kura podľa vlastného výberu... Bleeee.. Ale inak zábavné miesto, lebo každý vykrikuje, každý ponúka to isté, čo ten vedľa a tvária sa pri tom, že majú niečo lepšie :D Ale to je radosti, keď sa zastavím a niečo kúpim :)

No a iste ste si všimli, že v piatok som mala narodeniny. Catarina mala narodeniny v nedeľu. Tak sme si urobili trojdňový narodeninový festival, ktorý sa začal unikátne v piatok na otváraní fungel nového podniku kamarátovho kamaráta :D, kde boli drinky zadarmo a boli tam novinári a kopec "posh" ľudí z Pune. Miešané drinky sa liali, blesky nás oslepovali a my sme sa šalili, bavili, tancovali :) Bola to moja prvá tancovačka v Indii :D Ešteže sme tam nešli na skútroch ale mikrobusom :D 

V sobotu sa konal vínový festival, kde bola ochutnávka vín od 15 producentov. Bolo tam veľmi dobre, hrala živá hudba, ochutnala som asi 20 druhov vína, väčšina z nich bola dobrá, až vinikajúca, len to BIO víno bolo nechutné.. bleeee.. a mali aj ananásové víno, ktoré nechutilo nikomu, iba mne :D hmm.. čo už. Iste, všetko ochutnávané víno sa dalo na mieste aj kúpiť, tak sme s Catarinou kúpili jedno na našu oficiálnu narodeninovú oslavu, ktorá bola v nedeľu. Vínovým festivalom sa ale sobotňajší večer neskončil, totiž boli sme pozvaní na rozlúčkovú párty Carlosa, ktorého nepoznáme, ale poznáme jeho kamošku Cristinu, a to väčšinou na pozvanie stačí. Párty bola u druhého Carlosa :D, ktorého už teraz poznáme :D a ktorý má obrovský a supermoderný trojposchodový! byt. Keď som tam prišla, mala som pocit, že som sa práve teleportovala z Indie do New Yorku :D Nuž, všetci mu ten byt ticho a v dobrom závidíme, ale na druhej strane, je od neho veľmi milé, že urobí akciu a pozve na ňu tak okolo 40 ľudí :D Odtiaľto sa nám veľmi nechcelo odísť (nami myslím mňa a Asgera :D), tancovalo sa, zabávalo sa, hudba hrala, spoznala som asi 20 ľudí, z ktorých by som teraz na ulici spoznala možno len polovicu :D... ale nakoniec sme sa vo veľmi skorých ranných hodinách dopracovali až do Cycle Society, nášho momentálneho bydliska. 

No a v nedeľu som sa ráno (o pol druhej :D) pustila do "pečenia" torty :D piškótovo-jogurtová torta s čerstvými jahodami tak isto známa ako moja indická improvizácia :D netušila som ako to dopadne, bála som sa, že sa torta rozpadne, ale všetko dopadlo dobre, dokonca som ju aj ozdobila :D a po sfúknutí sviečok nemala dlhé trvanie, takže asi chutila všetkým tak, ako mne. Zmizla za 15 minút a to bola fakt veľká torta :D Všetci sa potom len chytali za bruchá, akí sú prejedení, lebo pred tortou sme mali na večeru špeciálne portugalské jedlo, ktoré uvarila Catarina... No a to nám milí hostia doniesli ešte ďalšie dve torty, Mo a Svea doniesli čokoládovú, tá bola nenormálne dobrá, zjedli sme ju včera, a Soli doniesol ananásovú, do nej sa musíme pustiť dnes :) a dúfame, že nás tiež očarí :)

Včera som nebola v práci, mala som ťažký bolehlav, a tak som zmeškala šéfovu prezentáciu o tom, ako máme zakázaný facebook, gmail, a všetky osobné veci počas pracovnej doby. Ale môžeme čítať noviny :D a chodiť si robiť kávu a čaj :D jupeee :D ešte, že som pri tom nebola :D aj tak je zjavné, že polovica zamestnancov to má na háku... ;) Ozaj, a dnes som sa v práci naučila robiť jednu dôležitú vec a to, ako sa je ryža rukou... bolo to zábavné a keďže to už viem, budem to musieť robiť každý deň :D jupeeee..

Neviem, že či aj budúcotýždňový blog bude takto dobre naladený, totiž Catarina o týždeň odchádza (bhuuuu) a tak ak budem chcieť stráviť nejaký kvalitný dievčenský čas, budem musieť volať Josie alebo Sveu. Ach... nuž ale, isto bude nejaká rozlúčka s Catarinou a týždeň je dlhá doba, isto sa mi zase prihodí niečo zaujímavé :D ;)

O tom, ako bezpečne nabúrať, ako mať viac šťastia ako rozumu, o tom, ako sme jedli okonomiyaki a sushi, o registrácii, o tom, ako som dostala pochvalu a ako som bola na svojom prvom samostatnom prieskume :)...

Tak ďalší týždeň je za nami a samozrejme, bol plný zážitkov od začiatku až do konca :D. Kedy som si požičala ten skúter? Hlavne, prečo mi museli na prvé dni dať malý plastový Spirit, ktorý bolo treba štartovať nakopávaním a nefungovalo na ňom nič okrem motora :D ? Že vraj Kynetic ešte nemali, ale podľa mňa mi chceli ten nechutný Spirit vnútiť. Asi takto pred týždňom som na ňom išla prvý krát do práce... Všetko bolo fajn, cestu som si už dobre pamätala a vyrazila som s nenormálnym časovým predstihom, veď aby som došla na čas do práce, čo samozrejme tu v Indii vôbec nie je nutné. Nuž tak som šla, pekne za autíčkami, pomaly, nech sa mi Spirit nerozpadne, keď tu zrazu autá začali brzdiť. Tak aj ja som začala, veď normálne, ako na bicykli :D akurát, že som vtedy ešte nevedela, že tie brzdy na tom konkrétnom Spirite fungujú dostatočne len ak ideš pod 20 KM/h. A tak, samozrejme, že ma brzdy spomalili, ale už pár sekúnd pred nárazom som vedela, že do toho auta proste nabúram...iná možnosť nebola. A tak som stláčala brzdu najviac ako som len mohla a pišťala som.. samozrejme :D Keď som nabúrala do červeného auta predo mnou, už som šla tak pomaly, že som po náraze ani zo skútra nespadla...a šofér červeného auta sa ani neobťažoval vystúpiť. Jasné, mal v nárazníku len malú priehlbinku, zato môj plastový blatník praskol asi na 3 miestach ale inak skútru vôbec nič nebolo. A tak som naštartovala a šla som ďalej. Veď skúter pojazdný, ja bez zranení (okrem jednej modrinky), tak prečo nie? Poviem vám prečo... došiel benzín. A keďže indikátor množstva benzínu samozrejme na tomto skútri nefungoval a môj prenajímateľ povedal, že mám plnú nádrž, bola som šokovaná, keď mi zdochol motor. Najprv som si myslela, že sa pokazil, ale naštartovala som znova a skúter bežal...tak 10 sekúnd. Nuž, naprd, že? Hej, bolo by to naprd, kebyže sa mi to nestane asi tak 12 metrov od benzínky :D neviem, či to bola nejaká vesmírna kompenzácia za ten ťukes, alebo to bolo tým kravským lajnom, do ktorého som tak trochu stúpila na jednej križovatke, ale tomu hovorím šťastie... Takže nakoniec som ten blbý skúter musela tlačiť asi tak 20 krokov :D Pokračovala som už bez ďalších incidentov, veď mi cesta do roboty a z roboty namiesto bežných 40 minút trvala takmer dva krát toľko. Hneď ako som došla domov, volali sme Sandeepovi, nech mi príde vymeniť skúter, lebo tieto brzdy, proste katastrofa.. Takže od piatku brázdim ulice Pune na čiernom Kyneticu, ktorý brzdí absolútne fantasticky a dokonca má aj jeden späťák a ešte mu aj funguje indikátor množstva paliva! :) Inak jazdím veľmi rada, fakt ma to baví, ani tá premávka mi nevadí, práveže, odbočovanie a podobné veci sú oveľa jednoduchšie, ak sa zamiešate medzi vozidlá, ktoré idú vaším smerom :) 
Vo štvrtok večer sme boli všetci pozvaní k Akinorimu (japonský stážista) na špecialitku zvanú Okonomiyaki...MŇAM! Hlavne, keď sú prítomné krevety a iná morská háveď, MŇAM! Ešte, že Akinori nám všetkým dovolil pozerať sa, ako sa to robí, niektorí si to mohli aj vyskúšať. So španielkou Cristinou sme sa dohodli, že to bude hlavný vianočný chod :D
No a včera mal rozlúčkovú akciu môj japonský spolubývajúci  Kenta, nakúpil ryby vhodné na sushi, morské riasy, sójovú omáčku, wasabi, japonské pivo :D, uvaril hrniec ryže, ryby nakrájal, morské riasy podelil na štvorce veľkosti asi 10x10 cm a vyhlásil, že je to domácky spôsob sushiovania, ukázal nám, ako nabrať správne množstvo ryže na riasu, pridať rybu, zatočiť, namočiť do sójovky a wasabi a papať... :) bola to milá rozlúčková akcia, všetci sme sa obžrali :D japonským jedlom a potom sme to zapíjali japonským pivom :) Inak, Kenta nám asi bude chýbať všetkým, mne najviac bude chýbať ten jeho smiech, to je konec, teda.. No a tak, ale na toto si musím zvyknúť, keď som teraz ja tá, ktorá odtiaľto odíde posledná...zatiaľ...
Viem presne, akú skúsenosť mal s registráciou Rafael, ale mne sa podarilo registrovať sa na prvý šup, čo vraj nebýva zvykom. Samozrejme, že Aiesecári zabudli na jeden-dva papiere, ktoré som potrebovala a tak som tam musela asi hodinu čakať, kým ich doniesli, ale inak som len stála v rade alebo pred pultom a kukala ako puk, lebo samozrejme, všetci sa bavili po hindsky alebo maráthsky, takže som nerozumela ani ťuk. Ešte uvidíme, čo sa stane v piatok, keď si pôjdem pre dokumenty.. Možno, že opäť raz budem mať šťastie a FRO (foreign registration office) už uvidím len pekne z diaľky... :)
No a inak, tento blog píšem zase v robote a vôbec nevadí, že je tu šéf, lebo vyzerá to tak, že či píšem v robote blogy, či chatujem na FB, aj tak som človek, ktorý tu odvádza dosť veľkú časť práce :D tak nechápem, čo teda robia ostatní :D Teda vraj tak 3 z 10 aj niečo naozaj robia, ale väčšina čaká, kým na nich šéf nezačne kričať, že 2 dni nič nerobili... No zjavne som dosť rýchla aj keď pol dňa nič nerobím, čo ma teší :D Čo ma ale neteší je, že chudák ostatní teraz budú naozaj musieť niečo občas aj robiť, lebo ved šéf sa vrátil z Európy a čo to sa od Nemcov o deadlinoch a pracovnej kultúre naučil :) Nuž, neviem, či je to až taký dobrý nápad, niektorým kolegom sa to asi páčiť nebude, no.. :D V každom prípade som veľmi rada, že je šéf s mojou prácou spokojný, že vraj som super :D hehe...
V nedeľu som si spravila malý program, všetci ostatní boli na výlete v Ellore, tak som sa rozhodla, že ja pôjdem na výlet tuto v meste. Vygooglila som si pekné miesto, vlastne taký pekný park menom Bund Garden, aj cestu, ako sa tam dostať, škoda len, že bolo zatvorené :D Videla som ho teda len cez plot, čo mi veľmi nepomohlo, ale vraj to vždy býva cez obed zavreté, takže nabudúcu nedeľu pôjdem znova a neskôr. Nakoniec som sa teda dopravila na Máhatmá Gándhi Road,kde je kopec obchodov, samozrejme, polovica z nich je v nedeľu zatvorená, ale to mi nevadilo, aspoň som urobila zopár fotiek... Dôležité je, že som sa ani raz nestratila :D a Josie povedala, že som veľmi odvážna.. :D Ale vážne, kto sa nestratí tu a vie tu šoférovať, nestratí sa nikde a môže šoférovať kdekoľvek na svete :D jupeee.. :)
Tak na dnes si myslím, že stačí, predo mnou je krásny víkend s vínovým festivalom a návštevou Bund Garden, dúfam, že tentokrát bude otvorené :) 
stay tuned for more next week.. :)