Merry Christmas, children...
No, tak Vianoce sú za nami, oslavy nového roka pred nami, zase máme o čom, tak poďme na to...
Kúpila som dva dni pred Vianocami mikro vianočný stromček (asi tak 45cm) s mikro ozdobami za cca 2 eury, tak som mala takú radosť, že hneď jak som prišla domov, som ho ozdobila a postavila na čestné miesto v strede stolíka v obývačke. A išla som robiť zemiakový šalát... A jaký dobrý bol? Istože bol trochu improvizovaný, musela som do ňho dať aj kukuricu, lebo sterilizovaný hrášok s mrkvou tu majú len vo variácii "plus kukurica"a tiež nechcelo sa mi robiť vlastnú majonézu, a ktovie, ako by to dopadlo, no a kupovať ozajstnú majonézu tu veľmi bezpečné nie je, lebo ju majú vyloženú na pultoch a nikto nevie, koľko slnka už na ňu svietilo a ako teplo bolo... Takže som kúpila bezvaječnú vegetariánsku a ešte aj nízkotučnú majonézu, do ktorej som primiešala fajnu čerstvú smotanu a kadečo iné, aby chutila ako mamkina, a si predstavte, že sa mi taká dobrá podarila, že skoro vôbec som si nevšimla, že som šalát ja robila a nie mamka :D
Potom na Štedrý večer som mala hostí, ani neviem koľko ľudí prišlo, tak to skúsme spočítať: ja :D, Togo :D, Cristina a traja Francúzi, Akinori a Temsu, Derrick, Eva, Widad a ich kamoš Ind, čo som zabudla jak sa volá, Soli a jeho brat, Ashish, Aditya, a este jedna baba, čo si ani za pána nespomeniem, jak sa volala... Všetko spočítame a dostaneme 12. Tak celkom hlučná párty. Vysmažila som rybku, pripravila šalát, nech už teda máme štedrú večeru, Cristina doniesla španielsku omeletu tzv. Tortillu a Francúzi doniesli paté. A Akinori doniesol kura z KFC, mohol radšej doniesť okonomiyaki, ale nevadí :) No a samozrejme, spravila som fajny vianočný punč, ktorý obsahoval celkom dosť rumu, ale zmizol za pol hodiny, taký bol dobrý. Ale to preto, že tu majú asi najsambestlepšiu škoricu, ešte dnes nam vonia celá kuchyňa za ňou... Francúzi doniesli anízovku, dačo také jak Ouzo grécke... No a kopec piva a vína a vodky :D a Akinori aj šampanské doniesol, tak sa Vianoce trochu inakšie odohrali ako doma, kamoš Ind, čo som zabudla jak sa volá hral na mojom vianočnom darčeku - gitare (pre lepší obraz pozri fotku gitary na FB :)) takže nám zrušil koledy a vianočné pesničky a potom už sa začala púšťať kadejaká muzika a sme aj trochu tancovali :D no a nakoniec Akinori a Temsu zaspali na gaučoch, niekto, ale netuším kto, spal v Rafaelovej posteli, ešte že tu Rafa neni :D a ja som všetkých ostatných vyprevadila o piatej ráno, tak pekné Vianoce, no... V sobotu som raňajkovala tradične zemiakový šalát :D a bojovala, povozila som Toga po MG Road, hľadali sme zmenáreň, aj sme našli, a potom som išla ku Cristine na večeru, mal to byť pokojný večer s pár ľuďmi, ale Derrick a Eva a Widad sa rozhodli, že treba ďalšiu akciu, prišiel aj Francúz David, ktorý má veselých susedov, tak tí nás vzali do klubu, kde sme tancovali veľa a veľa, až ma nohy boleli... Potom sme samozrejme nevedeli trafiť domov, teda ja už vôbec nie, ale Derrick mal tušenie kam ísť, ale tušil trošičku zle, lebo on chcel ísť do Koregaon Parku, kde bývajú, ale došli sme na MG Road, kde bývam ja :D aspoň som sa nemusela strachovať, či z Koregaon Parku trafím domov :)
No a v nedeľu som Togovi uvarila obed, nech nehladuje chudák, lebo šak načo by si on jedlo kupoval :D No a poobede som išla do Bund Garden, kde som sa mala stretnúť s Cristinou, Widad, Derrickom a Evou, ktorí samozrejme meškali asi hodinu, tak som tam stála a čakala a vyškierala sa na zízajúcich Indov, jeden dokonca, išiel na bicykli a tak na mňa kukal a sa otáčal, že nabúral do rikše pred ním... Som skoro spadla na zem, jak ma triaslo od smiechu. Tak mu treba, nemá čo tak kukať... A potom hlúčik žobrajúcich detí okolo mňa, ale nechceli peňáze, len sa kukali jak puci a keď som na nich pozrela tak sa zahanbene usmievali... bohove deti... No keď konečne došli moji parťáci, tak sme vošli do parku, hneď prvé čo sme zbadali boli predpotopné kolotoče na ľudský pohon, najmä to miniatúrne ruské kolo, ktoré točil ujo sa mi strašne páčilo, šak aj zopár fotiek je z toho :D No a potom tam mali aj koňa :D na ktorom som sa nechcela voziť a týpek ma strašne presviedčal nech sa povozím a ja že neeeeeeee... Naposledy keď som spadla z koňa, som si ruku zlomila.. aj to to nebol normálny kôň ale ten taký gymnastický v telocvični :D No nič, v parku sme posedeli, vypili kávu zjedli sendvič a banánové čipsy, vypili mangový džús a trochu sa prešli, ale tak zase až taký úžasný ten park nebol... Na nete ho ospevovali jak neviem čo, ale podľa mňa bol preľudnený a málo zelený :D
Tak sme sa nakoniec vybrali do Koregaon Parku (to sa iba tak volá časť mesta, nie je tam park :D), kam inam, do café Mocha, kde majú najsambestlepšie šejky na svete :D som si zas dala Strawberry cheezecake, mňam... a Sheeshu k tomu.. pre neznalých vodnú fajku... jabĺčkovú. Táto kombinácia zaručene spôsobuje ospalosť, tak som sa tešila na dobrý spánok, kamoša Inda, čo som zabudla jak sa volá som odviezla na skútri domov, býva po ceste ku nám a aspoň som sa nestratila :D a domov som prišla, pozrela som si filmík, a že idem spať... No som samozrejme nemohla spať, lebo naši drahí moslimovia pod mojím oknom zas mali nejaký špeciálny večer a hulákali tam do mikrofónu do jednej... To oni zvyknú dosť často, mi lezú na nervy celkom dosť už... No a keď už nehulákali moslimovia, tak mi volal Togo, potom mi písala Aparna z Aiesec a taaak.. a potom vtáky, čo hniezdia na streche nad mojim oknom vydávali nejaké čudné zvuky, takže zo spania veľa nebolo... Nevadí, šak v pondelok len do roboty trebalo vstávať..
No asi by už bolo treba aj povedať, kto je Togo :D Inak volá sa Claude a je z Toga, ale meno Togo mu pristane oveľa viac :D je to nový stážista, čo bude s nami pol roka a prišiel na Štedrý deň. Ale prišiel bez kufra :D lebo ho nejakým divným spôsobom nechal v Bombayi... Tak som strávila dva dni telefonovaním Aiesecárom, nech ho nejakým spôsobom dostanú do Bombaya, čo sa podarilo v nedeľu podvečer. Inak Togo ako správny Afričan vôbec nerešpektuje osobný priestor iných, to v Európe, keby dakto stál pri vás tak blízko, by ste si povedali, že úchyl. Tak ma tak trochu desí, ale tak zvyknem si a aj on si zvykne, že tu sa to tak nerobí... Teda robí, ale iba chlap s chlapom. Fakt. Indovia sa aj za ruky dosť často držia, keď idú po meste :D Celkom haluz je si na to zvykať. Ale inak ma nasral Togo trochu, bo šak som sa tu snažila ho dostať do Bombaya, obed som mu uvarila, som ho tu vozila, keď dačo bolo treba a ani raz mi nepoďakoval, tak som si povedala, že dosť. Aj keď sme boli na trhu mi hovorí, mi kúp zeleninu. A ja že ČO????? Tak som mu pekne vysvetlila, že ja nie som jeho mama a že sa starať o ňho nebudem, že sa pekne musí sám postarať, šak si preboha musí vedieť jedlo kúpiť. O mňa sa tu tiež nikto nestará. No...
A včera došla baba z Honkongu, či jak sa to píše a volá sa Isis, teda to je jej západniarska prezývka, lebo jej meno nikto nie je schopný vysloviť. Bude s nami mesiac, a je úplne bohová... Má 19 rokov, ale je taká maľunká a taka chudunká, že vyzerá na 15. Aj to je veľa možno... A vyzerá ako taká vyoraná myška, ale je zlatá a ako všetci aziati na všetko hovorí óóóóó... :D Ako Togo, ani ona nevie, kedy konečne ju vezmú do práce, ale šak to je vedľajšie, hlavne pre tunajších Aiesec ľudí.
No a dnes prišli dve Egypťanky, tiež tu budú mesiac, ale asi sa presťahujú bližšie k práci. Všade kde som mohla som ich povodila, aj na večeru indickú sme boli, nech vedia, aké je tu jedlo a tak... Ešte že mi dnes z práce volali, že tam nemôžem dnes prísť, lebo je uzavretá cesta kvôli nejakej veľkej nehode či čo... Tak som mala čas a energiu im to tu ukázať...
Aaaaaa prekvapko!!! ďalší dvaja stážisti z Honkongu prišli asi pred pol hoďkou, samozrejme, že sme nemali tušenie, že prídu, takže super... Sranda celkom. A máme plný byt a to tu Rafa a Asger ani nie sú, no neviem, asi by som im mala napísať esemesku, že máme mrte ľudí... Tak asi idem na to... A ozvem sa po novom roku, ktorý strávim v Goe.
Papííík :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára