Uf, ťažký víkend za nami, ťažký týždeň pred nami, prečo ho nezačať malým príspevkom na blog? Isto iste, odkedy som sem prišla, môj život nabral ťažké obrátky, vždy je čo robiť a dni sú také krátke, že to človek ani stihnúť nemôže (samozrejme, tu o práci nehovorím :D). Aj keď, aj z práce nosím domov nejaké tie zážitky... ako tento: Chcela som ísť domov z práce, so šéfom som bola dohodnutá, že zdrhnem skôr :D mala som nejaký iný program, ale o tom potom (vínový festival).. Sadnem na skúter, štartujem, štartujem a znova štartujem a nič. Tak sa pýtam ľudí, čo furt sedia pred firmou a neviem čo tam robia, ale tvária sa, že sú zamestnanci a strážia parkovisko, že či by mi mohli pomôcť naštartovať skúter. Tak prišiel jeden, štartuje, nič sa nedialo, tak začal štartovať nakopávaním, nič sa nedialo. Skúšal tak 20 - 30 krát... Prišiel druhý, štartuje, nakopáva, nič sa nedeje... Takto sa ich vystriedalo asi 8, každý si asi myslel, že on bude ten šťastný a ten nešťastný skúter naštartuje.. jasnéééé.. :D Už som si myslela, že budem musieť volať rikšu a Sandeepovi, môjmu prenajímateľovi pošlem esemesku, kde si nájde skúter :D Ale prišiel konečne niekto kompetentný, kolega zahliadol túto situáciu z okna, jasné, že aj on musel zopár krát vyskúšať naštartovať, ale potom vzal náradie a skúter rozobral :D Čosi vyčistil, všetko poskladal naspäť a čo sa nestalo, skúter štartuje :D Tak som aj došla domov a za Sandeepom pôjdem skúter vymeniť, keď miniem tú plnú nádrž benzínu, čo som tesne pred touto poruchou natankovala... Inak by to bolo plytvanie peniazmi, lebo Sandeep ti nikdy nedá viac benzínu ako potrebuješ na jednu jazdu domov... ale tak skútre a premávka sú nevyčerpateľná téma, takže o tom ešte bude...
Inak, minule si takto pekne večer sedím doma, čakám, že sa trebárs pina objaví online, keď mi začne písať Harini, tuto Aiesec dievča, čo sa tak trochu snaží starať o Asgera, ale veľmi jej to nejde :D Tak si píšeme, ona že či nepôjdeme na jednu noc na ich lokálnu konferenciu a ja, že my ešte nevieme... A ona len tak mimochodom, dnes v noci, okolo tretej, prídu dvaja stážisti... a ja že čooooo? akože s nami budú bývať? A Harini, že hej. Dalšie informácie som z Harini nedostala a to nie preto, žeby mi nič nechcela povedať, ale preto, že to sama nevedela. Informačný systém tu zjavne funguje fantasticky. Nuž, čo už, s Catarinou sme sa teda pustili do upratovania bordelu v jedinej prázdnej izbe, že keď už dojdu tak neskoro večer, nech aspoň nemusia upratovať Kentov bordel. Na druhý deň ráno som teda zistila, že prišli dve dievčatá zo Srí Lanky a u nás ostanú len na víkend, ubytovanie im poskytuje ich zamestnávateľ, takže už sú preč. Ale sú to veľmi milé baby, škoda, že bývajú od nás asi tak hodinu a pol skútrom...
Moje samostatné výjazdy na známe aj menej známe miesta sa stávajú častejšími, minule som takto musela uceknuc zos roboty :D aby som si šla vyzdvihnúť papiere na FRO (Foreign Register Office). Bola som tam už raz predtým, ale to som šla rikšou, tak som si pre istotu vygooglila cestu, ako sa tam dostanem, inak je to tu veľmi blízko... A tak som šla. A FRO som nenašla, zato našla som poštu, ale už netuším kde to bolo, lebo som sama nevedela, kde som :D A tak sa pýtam okoloidúcich Indov, kde je FRO? Z ich vysvetlenia som vyrozumela asi toľko, ako by vyrozumel hluchý niekomu, kto nevie posunkovú reč :D Vtedy som to síce ešte nevedela, ale okolo FRO som prešla asi 8 krát bez toho, aby som si všimla, že idem okolo (je to komplex budov na rohu :D). Nakoniec som konečne zistila, že už viem, kde som :) Inak, samozrejme, že moje papiere ešte neboli pripravené, ale keďže som dievča a modrooká blondínka, dopracovala som sa k nim ešte v ten deň. Chalana z Afganistanu, čo stál predo mnou v rade poslali domov, že príď o týždeň... :D Zjavne byť blond dievča je tu na úradoch a aj mimo nich dobrá devíza :D Samozrejme, okrem obchodov, kde sa vyjednáva o cenách, lebo tam si myslia, že som nenormálne bohatá a ceny nastavujú tak trikrát vyššie, ako je hodnota tovaru...
Ale to sa nestáva na Shivaji Market. To je obrovský trh, ktorý som objavila za pomoci Kentu, ktorý už išiel domov... Tam majú takmer všetko. A lacno. Kilo paradajok 30 centov. Najdrahšia zelenina sú tu snáď zemiaky. Aspoň viem, čo nakupovať :D a kde. Ale tak majú tu aj topánky a kuchynské riady a bižutériu a skoro všetky potraviny. Zďaleka sa vyhýbam len jednému miestu, kde sa sústreďujú mäsiari a rybári. Tam je to bleeee... Hlavne ten smrad a všade mŕtve zvieratá, dokonca aj kravy! To je, čo? Inak aj vajcia sa tu dosť ťažko kupujú, lebo tam kde majú vajcia, majú aj sliepky a kuratá a tie tiež nie sú niekedy živé. Na požiadanie vám tam zabijú kura podľa vlastného výberu... Bleeee.. Ale inak zábavné miesto, lebo každý vykrikuje, každý ponúka to isté, čo ten vedľa a tvária sa pri tom, že majú niečo lepšie :D Ale to je radosti, keď sa zastavím a niečo kúpim :)
No a iste ste si všimli, že v piatok som mala narodeniny. Catarina mala narodeniny v nedeľu. Tak sme si urobili trojdňový narodeninový festival, ktorý sa začal unikátne v piatok na otváraní fungel nového podniku kamarátovho kamaráta :D, kde boli drinky zadarmo a boli tam novinári a kopec "posh" ľudí z Pune. Miešané drinky sa liali, blesky nás oslepovali a my sme sa šalili, bavili, tancovali :) Bola to moja prvá tancovačka v Indii :D Ešteže sme tam nešli na skútroch ale mikrobusom :D
V sobotu sa konal vínový festival, kde bola ochutnávka vín od 15 producentov. Bolo tam veľmi dobre, hrala živá hudba, ochutnala som asi 20 druhov vína, väčšina z nich bola dobrá, až vinikajúca, len to BIO víno bolo nechutné.. bleeee.. a mali aj ananásové víno, ktoré nechutilo nikomu, iba mne :D hmm.. čo už. Iste, všetko ochutnávané víno sa dalo na mieste aj kúpiť, tak sme s Catarinou kúpili jedno na našu oficiálnu narodeninovú oslavu, ktorá bola v nedeľu. Vínovým festivalom sa ale sobotňajší večer neskončil, totiž boli sme pozvaní na rozlúčkovú párty Carlosa, ktorého nepoznáme, ale poznáme jeho kamošku Cristinu, a to väčšinou na pozvanie stačí. Párty bola u druhého Carlosa :D, ktorého už teraz poznáme :D a ktorý má obrovský a supermoderný trojposchodový! byt. Keď som tam prišla, mala som pocit, že som sa práve teleportovala z Indie do New Yorku :D Nuž, všetci mu ten byt ticho a v dobrom závidíme, ale na druhej strane, je od neho veľmi milé, že urobí akciu a pozve na ňu tak okolo 40 ľudí :D Odtiaľto sa nám veľmi nechcelo odísť (nami myslím mňa a Asgera :D), tancovalo sa, zabávalo sa, hudba hrala, spoznala som asi 20 ľudí, z ktorých by som teraz na ulici spoznala možno len polovicu :D... ale nakoniec sme sa vo veľmi skorých ranných hodinách dopracovali až do Cycle Society, nášho momentálneho bydliska.
No a v nedeľu som sa ráno (o pol druhej :D) pustila do "pečenia" torty :D piškótovo-jogurtová torta s čerstvými jahodami tak isto známa ako moja indická improvizácia :D netušila som ako to dopadne, bála som sa, že sa torta rozpadne, ale všetko dopadlo dobre, dokonca som ju aj ozdobila :D a po sfúknutí sviečok nemala dlhé trvanie, takže asi chutila všetkým tak, ako mne. Zmizla za 15 minút a to bola fakt veľká torta :D Všetci sa potom len chytali za bruchá, akí sú prejedení, lebo pred tortou sme mali na večeru špeciálne portugalské jedlo, ktoré uvarila Catarina... No a to nám milí hostia doniesli ešte ďalšie dve torty, Mo a Svea doniesli čokoládovú, tá bola nenormálne dobrá, zjedli sme ju včera, a Soli doniesol ananásovú, do nej sa musíme pustiť dnes :) a dúfame, že nás tiež očarí :)
Včera som nebola v práci, mala som ťažký bolehlav, a tak som zmeškala šéfovu prezentáciu o tom, ako máme zakázaný facebook, gmail, a všetky osobné veci počas pracovnej doby. Ale môžeme čítať noviny :D a chodiť si robiť kávu a čaj :D jupeee :D ešte, že som pri tom nebola :D aj tak je zjavné, že polovica zamestnancov to má na háku... ;) Ozaj, a dnes som sa v práci naučila robiť jednu dôležitú vec a to, ako sa je ryža rukou... bolo to zábavné a keďže to už viem, budem to musieť robiť každý deň :D jupeeee..
Neviem, že či aj budúcotýždňový blog bude takto dobre naladený, totiž Catarina o týždeň odchádza (bhuuuu) a tak ak budem chcieť stráviť nejaký kvalitný dievčenský čas, budem musieť volať Josie alebo Sveu. Ach... nuž ale, isto bude nejaká rozlúčka s Catarinou a týždeň je dlhá doba, isto sa mi zase prihodí niečo zaujímavé :D ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára